Plnými dúškami som si vychutnávala tento okamih. Bol krásny, no príliš krátky..
Dnes blúdim ulicami so zvesenou hlavou a sklopeným pohľadom, pričom na otázku okoloidúcich - čo ti je - odpovedám suchým NIČ.
Ničí ma fakt, že som pri tebe, no nemôžem sa ťa dotýkať.. Zraňuje ma, keď ťa vidím s inými, a na mňa ani len nepozrieš.
Bolí to...
Bojím sa, aké to bude v budúcnosti.
Bude to ako predtým, alebo sa aj naďalej budeme hrať na netýkavky?
No ešte väčšmi sa bojím priznať si, že ťa ľúbim, pretože by ma to zničilo...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár