Včera dostal som
krídla slobody,
snažil som sa letieť
ponad hory, ponad vody.

Tešil ma ten pocit,
neopíšem aký.
Keď zabúdam na samozrejmé
a sledujem vtáky.

Sledujem očami a srdcom
slobodu z Neba,
nasledujem ju v tme
nie vždy ako treba.

Zmáčané krídla
mojimi hriechmi, chybami,
ako listy vŕby
srdce oťažieva mi.

V oceáne našich chýb
znovu sa topím,
nemé oči čiernych rýb,
presviedčam že som dobrý.

Prosím Slnko nech
mi uschnú moje slzy,
nech rozviniem nové krídla.
Nech ma to už, viac nemrzí.

Len Ty Bože máš
takú veľkú Lásku,
Otče náš, Otče náš,
zabi vo mne zlú otázku.

Keď si znovu kľaknem,
a budem Ti šeptať do ucha,
daj mi prosím srdce čisté,
a obnov vo mne pravého Ducha!
Tak ma prosím príjmi
znovu znovu znovu.
Očisti mi krídla,
znovu mi daj dušu novú.
---------------------
Sloboda je tmavá,
uteká jak srnka.
Nikdy ju nechytíš
ak lietaš bez Slnka.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár