Naša trieda alias "big double fejs classroom"

Škola. Mnoho ľudí si pod týmto názvom predstaví nejakú budovu, niekto predmety, iní učiteľov, prestávky, triedu, ...
Základom dobrého vzdelanie je podľa mňa aj dobrý kolektív, pretože vedľa dobrých ľudí sa človek viac naučí. Lenže náš kolektív je celý dojebaný. Tak ako sme sa mali všetci radi a držali sme sa spolu, tak sme sa rozdelili, poskupinkovali a zhnusili sa navzájom.
Od prvého až do štvrtého ročníka som bola v triede Béčkarov (sme boli barani). To bol najlepší kolektív, aký sme mali. Všetci sme držali spolu, mali sme sa rovnako radi, vychádzali sme spolu. Aj učiteľky vždy hovorili, aký sme úžasný kolektív. Lenže to bolo vtedy, veľa vecí sa odvtedy zmenilo...
Keď sme šli do piateho ročníka, rozdelili nás. Polovička triedy išla do športovej, druhá do normálnej triedy. A tak isto rozdelili Béčkarov, čiže sme boli vlastne spojení s tými, čo boli na prvom stupni v druhej triede. (Kapiš, nie?
Piaty ročník, šiesty a siedmy bol celkom v pohode. Bolo to iné, to áno, ale boli sme ešte deti, neboli sme ešte takí ako sme teraz, prežili sme v súlade. Ale keď prišiel ôsmy ročník, tak sme sa sprotivili navzájom, že ani neviem ako sa to vlastne stalo.
Chalanov chytila puberta. Ale to bola teda strašná puberta (a ešte aj je). Urážky leteli na každého, každá holka sa dozvedela o svojich „nedostatkoch“. Aj najmladší, najmenší, najzlatší chalani s našej triedy, čo boli malinké deti sa zmenili v totálne hnusných arogantných imbecilov.
A holky? No zbohom! Fajčia, pijú, húlia, mali už milión chlapcov, robia sa na veľké, proste, je to strašné. Aj by som vydržala, ak by boli takéto, nejak by som to zvládla, aj chalanov by som prežila, ale, všetci sa poskupinkovali. Všetci sú proti sebe...
Keď sa obzriem po našej triede, vidím samé skupinky. Jedna skupinka, druhá, tretia...A všetci sú proti sebe. My holky vychádzame spolu celkom fajn, ale stačí, aby ste jeden deň chýbali a už sa o vás šušká (a dokonca aj verejne, niekedy aj pred triednou, rozpráva) ako o najväčšej piče, vymýšľajú si pičoviny. Dokonca aj vaše „kamarátky“ na vás kydajú samé blbosti. Nejdeme raz do školy, už blicujeme, fajčíme, pijeme a čo ja viem čo...Ale keď nejdú do školy veľké „stár“ (holky, ak viete, o kom rozprávam, sorry nemyslím to tak, ale naštvalo ma to), nikto ani nepípne, že nieje v škole! Celá naša trieda je len jeden veľký pokrytec, prejdeš okolo spolužiaka vonku, pozdravíte sa a v duchu si hovoríte: „To je piča/kokot.“ Už sa teším na našu rozlúčkovú, všetci hovoria, ako budú plakať, ale za čím? Za spolužiakmi? Za tými „double“ fejsmi? Nie, nebudem plakať! Budem plakať akurát za triednou, za ničím iným, budem rada, že vypadnem z tej spuchnutej školy ZŠ Bernolákova! Nikto mi nebude chýbať, nikto! Výnimky, ktoré mám v našej triede fakt rada? Veď sa s nimi stretnem vonku. Môžem ojebať takých spolužiakov, sú to obyčajné trápne decká...FUCK OFF!

 Je to možné?

3 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu