Tak ako aj miliony ďalších pracujúcich ľudí sa Marek pomaly, ale iste prebúdzal vo svojej tvrdej, no veľmi peknej posteli. Zpoza okien sa Slnečné lúče už peknú chvíľu usmievali na jeho nový byt zedený po otcovi. Tak, ako aj každé iné ráno, sa Marekov deň začal, až keď sa zlatisté ruky Slnka dotkli jeho modrých očí. Práve v tej chvíli sa prebudil a s ránom prišli i každodenné problémy. " Uahmmm ", rukami si pretrel unavené viečka očí a sadol si na posteľ. Zahľadel sa na svoj miniatúrny čierny laptop, ktorý bol ešte zapnutý z predošlého večera. Ponaťahoval si ruky a prešiel k laptopu. Pohol myškou a na obrazovke sa mu vynorili 3 konverzačné okná IcQ a obrázok Auta BmW z4, ktoré sa mu poslednú dobu zapáčilo. Zavrel obrázok, posadil sa k počítaču a prečítal si posledné slová z jeho večrného rozhovoru. Ja ti vravím, načo sú ti peniaze v banke? Radšej si to kúp, ak na to máš... No ako myslíš, dobrú noc. Prečítal si tieto vety ešte raz a odpísal starému kamarátovi Janovi. Sám neviem. Chvíľku ešte premýšľal čo napísať a očami prešiel po ploche obrazovky, kde si všimol, že je už 7:10. " Sakra zase meškám ". Vyskočil na nohy nevšímajúc si fialové papuče v tvare ušatého prasiatka a bežal rovno do kúpeľne. Na vyblednutej rohožke zvýraznujúcej vchod do kupelky však musel zmeniť smer. Mal sa stretnúť o 7:15 s jeho novou spolupracovníčkou. Zbehol dolu po schodoch, kde skoro zhodil jeden z visiacich obrazov a nevedomky sa chytil brucha. Ani nie sekudnu na to prešiel úzskou chodbičkou až sa celý udýchaný ocitol priamo v kuchyni. Ako sa natiahol ku chladničke nastal v jeho hlave ďaľší šok súvisiaci so strojom zvaným dilema, alebo všeobecne váha. Včera sa Marek vážil a práve magické čislo 95 ho teraz zastavilo. Pri pomyslení na obrázky vyšportovaných mužov z teleshopingu a blížiacim sa letom stiahol ruku z chladničky. Skúmavým pohľadom prezrel stôl, no ryžové chlebíčky, ktoré sa posledné dni donucoval jesť kôli váhe tam neboli." Sakra" plný nervou skríkol Marek. Po vyslovení jednoduchého slova smer svojho tela skorigoval ku špajzi, no keď ju otvoril z mierneho úškľabku na tvári sa stala priamka. Ryžové chlebíčky totižto na spásu v Marekovom žalúdku nečakali. Buchol špajzovými dverami a vybehol späť na poschodie, rovno do šatníka. V priestrannej izbe plnej skríň, políčok a 2 zrkadiel mal Marek zaplnenú len jednu skríňu s oblečením. Otvoril ju, obliekol si ponožky a spodné prádlo značky addidas a skorou takou istou rýchlosťou na seba navliekol svoj obľúbený pracovný oblek pozostávajúci z čiernych riflí, bielej košele a vzorovaným svetríkom, ktoré ako bolo v parlamente pravidlom muselo dopĺňať sako. Po každodennom šatníkovom rituále sa zahladel na kravaty so slovami " Dnes nie ". V tom mu jedna z kravát uložených na dielovanej políčke spadla na zem. Z celej škáli farieb, ktoré mal Marek poukladané, mu na zem padla jedna z tých " ktoré až tak veľmi nemusel" presnjeiše neznášal. Na zemi ležala kravata sýtočervenej farby. Ihneď ju schmatol a vložil späť na miesto, otočil sa s načiahnutou rukou k vypinaču svetla, no kravata tento boj tak rýchlo nevzdala a znovu sa zošuchla na zem. Posledné na čo sa zmohol bol povzdych. Strčil kravatu do ľavého vrecka a utekal zakódovať byt. Cestou späť na spodné podlažie si stihol do vrecák strčiť najpotrebnejšie predmety a to mobilný telefón značky Sugrum, balíček žuvačiek, cigarety a peňaženku. Následovne si obul biele tenisky a skonštatoval, že si musí kúpiť nové. Ešte sa zbežne porozhliedol po novom byte a naťukal do alarmu číselká 8890. Prenikavý zvuk Marekovi naznačil, že už je čas na odchod z jeho maličkej rezidencie. Vyšiel pred byt zavrel dvere a zbehol privolať výťah, no na monitore výťahu svietila červená číslica 0. " Do pekla aj s pomalými mašinami" nepríjemným pohľadom prebiehal z čísla 0, na zasúvacie dvere oceľovej farby pred sebou. " To ako čo..." nestihol dokončiť vetu, lebo zčista jasna sa dvere výťahu otvorili. Vnútri stála Marekova nová spolupracovníčka Jane. Poznali sa ešte len pár dní, no medzi oboma už preskočili nejaké tie sympatie. Jane ukázala na strieborné hodinky vysiace na jej štíhlich, hebkých rukách a Marek len sklopil hlavu dolu ako dieťa načapané pri robení no no aktivity a vstúpil do výťahu. " Je všetko v poriadku Marek? Ak by trebalo s niečim pomôcť stačí povedať " usmiala sa Jane. " Všetko je v poriadku, ak chceš, kľudne dnes..."ozval sa automatický hlas, ktorý prehlušil ten Marekov:" Prízemie."Dvere výťahu sa otvorili. Marek už, už chcel pozvať Jane k sebe domov, avšak, nenašiel v sebe odvahu a tak, popri nej prešiel vestibul. Obaja vyšli rovno pred modernú bytovku vyzerajúcu ako nákupný komplex zložený zo skla ocele, ktorý bol označený ako x - 1. Táto obytná štvrť bola obývaná len boatými politikmi, riaditeľmi najvačších slovenských firiem a inými vyššie postavenými ľuďmi v spoločnosti.Bytovky s číslami x-1 až x-10 boli zatsavané priamo v centre Bratislavy, na námestí ľudovíta Grulla. Toto námestie z vtáčej perspektývy vyzeralo ako vajíčko. Steny tohto vajíčka
tvorili bytovky s parkoviskom a jadro tvoril neveľký park. Marek ani nevedel, odkiaľ jeho otec prišiel k takému bytu.
Síce sa s otcom stýkavali iba raz za rok a nenahovorili toho veľa, no Marek si napriek tomu myslel, že sa mu mal otec o to zmieniť.
(Začiatok časti 2. )
Pred miniparkom na námestí ľudovíta Grulla čakalo auto. Čierne BMW sedmičkového radu bez značky stojace na mieste invalidov už bolo naštartované. Zpoza ztmavených, čelných
skiel auta bez identifikačnej karty bolo priamo vidieť dve postavy vychádzajúce z bytovky číslo x-1. Neveľký silenjší muž
stojaci vedľa nízkej brunetky bol označený za cieľ. A ako už bývalo zvykom, ciele mali zostať pod dohľadom kým sa neurčia ďaľšie pokyny.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár