Nezabudal...
On nie. Nikdy si nedokazal predstavit ze on neho odide a ze ho necha sameho. Ano, je pravda ze zvyky ich predkov boli podivne a nezmyselne, ale predsa len to boli zvyky a on sa ich snazil dodrzivavat a zachovavat pre dalsiu generaciu. Rozumela mu iba najstarsia dcera, ktoru mal zo vsetkych svojich troch deti asi naradsej. Mirabelle. To meno jej vybrala matka. Ta hlupana co ho opustila. Nie, on nezabudne...
Aj ked v podstate je rozumie. Elysa nenavidela tie zvyky, ktore nutili manzela ublizovat svojej zene, ked sa postavila proti nemu. Ved aj preto odisla s tym cudzincom. S belochom, ktory jej nemohol podla neho nic ponuknut.
A on ju miloval. Miloval ju celym srdcom a celou svojou dusou. Ved preco by si ju inak pred 18 rokmi bral? Dobre, tak mozno tam boli aj nejake tie fyzicke dovody, uz nebol najmladsi, mal 30 a potreboval niekoho s kym by mohol zazit lasku a vsetko co k nej patri.
Mal pocit, ze aj ona ma mala kedysi rada. Ale teraz je prec a pravdepodobne sa nevrati. Spozna zivot s tym odpornym hnupom, ktory ju chcel len na sex. Pretoze ona bola krasna. Ano, bola nadherna dokonca aj pre toho ignorantskeho rozbijaca jeho rodiny.
Citil sa hrozne... myslel na to ako im kedysi spolu bolo dobre a tiez na to, ako jej ublizoval. Nemrzelo ho, ze ju udrel, pretoze to tak malo byt. A ona to vedela. Jedine stastie, ze mal este Mirabelle. Na tu nikdy nesiahol a ani by to nikomu inemu nedovolil. Sice mal este dalsie dve deti, Cristhiana a Violettu, ale ti drzali skor stranu matke. Elyse. Vyslovil jej meno... Ach, ako krasne znelo. Podla neho ju zosobnovalo. Celu jej povahu a krasu.
Mal by za nou ist a presvedcit ju...
Dokazat jej ze ju miluje...
Postavil sa z drevennej manzelskej postele a vysiel z izby.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár