do tváre ti vykríknuť
slová lásky, klamu, bôľu,
zavše nemám na to vôľu.
Mnohé rybky letmo fúzom
omámia ťa láskou, múzou,
ilúziou ideálu
pohltia ti srdca sálu.
Rybár beztak žerie svaly
suché kosti psom by dali
ohlodať? sa treba brániť!
Unáhlenosti sa strániť.
Avšak kňazom nechám múdrosť
srdce vo mne zviera ľútosť
že's ty kvetu vôňa, krása
príliž mnohým slzy spása.
Slepotou mi noci máčaš
kvapky soli líčkom stáčaš
utopím sa v slzách svojich
slzách lásky, smútku, bojím...
...bojím sa, že dnes už v zlosti
polámem si všetky kosti
snáď pochopíš: pravda žije!
že Valentín nie je, len deň komercie.
To je to najkrajšie, čo pre mňa kedy kto napísal...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
autorské práva ti nič nehovoria?