Ďakujem - pomáhaš mi vstať, keď už nechcem ďalej kráčať.
Ďakujem – neumlčuješ moje srdce, keď už ústa nevládzu kričať.
Ďakujem – ukazuješ mi kde pramení smiech, keď po tvári tečie mi vodopád.
Ďakujem – nemučíš ma rečami o blúznení, keď zachráni ma iba z neba snov tvrdý dopad.
Ďakujem – obetúvaš svoje ja pre moju hlúposť, keď strácam všetko tichým zajatím.
Ďakujem – nevnucuješ mi múdre rady, keď potrebujem pomôcť objatím.
Ďakujem – hasíš požiar v mojom vnútri, keď mi už duša začína obhárať neistotou.
Ďakujem – neväzníš moju myseľ, keď myšlienky volajú za neviazanou slobodou.
Ďakujem – dávaš mi nádej, keď topím sa v obyčajných slovách - možno, asi.
Ďakujem – nemusíš nič z toho, keď ťa potrebujem vždy pri mne si.

Ďakujem – za všetko, úsmev, pomoc, tisíc drobností i veľkých vecí, no najviac za to, že si.

- môžem ďakovať naozaj veľa ľuďom, no týmto chcem poďakovať iba dvom; ony dve vedia o koho sa jedná – ĎAKUJEM!!!

 Báseň
Komentuj
 fotka
vlcica1989  26. 12. 2008 11:17
krásne.............a nemáš začo
 fotka
nzch  26. 12. 2008 15:52
my dakujeme. napisala si to krasne.
 fotka
alysia  16. 2. 2009 00:09
krasne dufam ze si ti dvaja ludia aj to vazia to jedno velke dakujem ktore sa sklada z milion malych
Napíš svoj komentár