IBA OBYČAJNÉ SLOVÁ...ALEBO, ŽEBY, NIE AŽ TAK OBYČAJNÉ?????

Koľkým ľudom ste dnes povedali niečo pekné? Pochválili oblečenie, to ako navarili....alebo len tak, lebo ich máte radi a sú pre vás dôležití? Jednému? Dvom? Nikomu?
A naopak, komu ste deň znepríjemnili? Osopili ste sa na niekoho kvôli nejakej bezvýznamnej maličkosti, len tak zakliali,... Jeden, dvaja, žiaden..... alebo je ich omnoho viac ako by ste dokázali v tomto momente zrátať?

Myslím, že ľudia zabúdajú byť k sebe milý . Každý človek rád počuje pochvalu, každého poteší kompliment,.. No dokážete úprimne pochváliť? Len tak? Pretože to čo ten človek spravil je dobré, kvalitné a stojí to za pochvalu? Nie iba ako líškanie a vtieranie sa do priazne, proste len tak... Je to ťažké, však? Nie pre všetkých, no pre väčšinu áno.

Každý má niekoho rád. Skvelého brata, dobrého kamarátka, úžasného priateľa či iba príjemnú predavačku, ktorá sa na vás vždy usmeje a príjemným vystupovaním spríjemní ranný nákup... Ako často týmto ľuďom poviete, že ich máte radi? Že sú pre vás dôležití? Dokážete im to vôbec povedať? Áno, môžete sa obhajovať tým, že skutky to vravia za vás,.... je to sčasti pravda,....prázdne slová bez akéhokoľvek prejavu lásky, radosti zo spoločnosti sú nanič. Avšak nestačí to. Každý rád počuje, že je milovaný, že ho má niekto rád....proste, že nežije zbytočne.

Viem, slová – mám ťa rád; ľúbim ťa; milujem ťa; si pre mňa veľmi dôležitý... – sa vravia veľmi ťažko. Lebo ak sú myslené vážne, nie iba ako prázdne frázy, tak sa naozaj vravia ťažko. No ľudia potrebujú vedieť, že ich má niekto rád.

Hoci je to ťažké, buďte milí, vravte tým čo si to zaslúžia, ako veľa znamenajú pre váš život,...Prečo? Po prvé- preto, lebo to ľudí poteší,...a ľudí ktorých máme radi, vidíme najradšej usmiatych a šťastných a tieto krátke, no najkrajšie slová im úsmev na tvárach dokážu vyčarovať. A po druhé- nikdy neviete, kedy je to naposledy čo ste povedali človeku, na ktorom vám záleží, ako veľmi ovplyvnil váš život...

Nadávky a urážky sa sypú ľuďom (čo je smutné – najmä mladým) z úst jedna radosť no po pochvalách a slovách obdivu a lásky sa akoby zľahla zem. A čo keby sa to zmenilo? To by bola krása, však? Otázkou je, chceme to zmeniť? Ak áno, môžeme sa o to pokúsiť....Ako?

Jednoducho!!! Kto chce zmeniť svet, nech zmení najprv sám seba. Ľudia nie sú slepí, nasledujú príklad, ktorý sa im páči a považujú ho za správny. Len sa nesmieme hanbiť,.... treba si iba stáť za slovom....Mám ťa rád, bez teba by môj život nebol taký aký je, nie sú slová pre citlivky, zbabelcov a zženštilé nátury....Nie je hrdinstvom niekoho uraziť a znepríjemniť deň,.... hrdina je ten, kto dokáže vyčarovať úsmev na tvári,...ukázať krásu daždivého dňa v podobe dúhy,...ukázať krásu človeka v pár jednoduchých slovách, ktoré menia životy.

 Úvaha

2 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu