Už žiadne dvojbodky a zátvorky! Vraciam sa k úsmevom rozdávaným perami!!!

Zistila som jednu vec. Začína mi robiť problém obnažovať svoje city tak ako kedysi. Niekedy mi stačil jeden papier, pero a slzy sa menili na slová. A teraz? Napíšem, zverejním a po chvíli mám silné nutkanie zmazať tie pozostatky mojich citov z netu. Neviem prečo.Asi preto, že city treba cítiť. Smútok plakať, lásku bozkávať, šťastie rozdávať perami skryvenými úsmevom. Dobre, aj takto, zopár slovami sa dá vyjadriť to hlboké a tajné čo človek cíti. Mnohokrát sa to dá vyjadriť priam bravúrne keď chytí človeka slina. Ale čo je lepšie? Prečítať si, že chceme človeka objať aby si uvedomil, že nie je sám alebo prísť k nemu, odohnať samotu a skutočne poskytnúť ramená v horúcom objatí plnom srdca? Je to komplikované a jednoduché zároveň. Mnoho ľudí je na kilometre ba stovky kilometrov ďaleko. Ale niekotrí sú od nás iba zopár minút jazdy autobusom. Je jednoduchšie napísať čo by sme chceli. Chcieť je pekné. Napíšem, že posielam pusu, alebo smajlíkom, častokrát veľmi rozkošným, vyjadrím, že mi ten ktorí človek chýba. Keď zúrim, plačem či sa smejem o dušu spasenú, tak dvakrát ťuknem a smajlo to vyjadrí za mňa. A keď sa stretneme s človekom zoči-voči nič. Nedokážeme sa ani riadne si pozrieť do očí. Vyjadriť city je priam nadľudský výkon. A dotknúť sa dakoho? Objať, pohladiť, chytiť za ruku pobozkať? Zabudnite. Keď sme s inými tvárou v tvár márne môžeme hľadať tlačidlá, ktorými pošleme pusu. A to je sakra smola. Tie časy, kedy ľudia stavali priateľstvá na osobnom kontakte pominuli. A je to smola. Skrývať sa za stroje a sami sa nimi stávať. Hanbiť sa za svoju ľudskosť.

Ja sa chcem vrátiť k človeku. chcem byť živou, za písmená sa neskrývajúcou ľudskou bytosťou. Chcem aby ostatní poznali mňa - osobu, ženu, dve ruky, nohy, oči, uši. Slová ktoré sú hrou vzduchu a hlasiviek a nie klikotu klávesnice.

Odteraz sa budem snažiť aby bolo všetko tak ako má byť. Objatie bude hrou ramien, bozk pier a nie hviezdičiek, zátvoriek, dvojbodiek a podobných chladných znakov.

 Blog

10 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu