Pokojne si môžete vybrať na ktorý! A je mi to absolúúútne jedno! Je mi jedno, že sa vám nepáči to aká som, ako sa obliekam, čo jem, s kým spím či kedy čo a ako poviem! ! !

Neviem dávať druhé šance. Keď si niekto získa moje priateľstvo, som ochotná zaňho vliezť do jamy levovej iba v bikinách. Ale keď si to niekto poserie... Nie nejakou malichernosťou...Myslím riadne...Ale naozaj riadne! Jasné, odpustím, prečo aj nie. Ale nezabudnem. Nikdy. A ten dotyčný/dotyčná sa môžu rozlúčiť so slovom priateľ používaným na jeho/jej adresu z mojich úst. Týmto slovom šetrím ako šafranom a človek, ktorý ma raz sklamal si nezasluhuje aby som ho tak nazývala.

V poslednej dobe si to stihlo v rekordnom čase posrať kvantum ľudí! Bolí to, nevravím, že nie. Ale druhú šancu nedostanú. Nikdy! Nemám naprogramované v génoch dávať druhé šance. Mali si dávať majzla! Boli dopredu upozornení, že som beznádejný prípad a treba sa mať pri mne napozore! ! ! Majú smolu. A s nimi aj ja. Ale nezmením sa. Neviem to! ! !

Citlivosťou sa podobám dačomu medzi rohožkou a obkladačkou. Viem. Vytklo mi to už viacero ľudí. A viete čo? ? ? Viem to o sebe! ! ! A je mi to jedno! Život človeka naučí naozaj rôznym veciam. Niektorých naučí argumentovať, niektorých plakať...Niektorých, napríklad mňa správať sa ako múr, ktorým je obohnaná atómová elektráreň – tvrdo, chladne. Som taká. Je to moja obrana.

Dobre chránime najčastejšie to zraniteľné, krehké a jemné. A hoci by ste mi neverili, moje city také sú. Sú ľahko zraniteľné, sú krehké a sú jemné! ! ! No, kedže za múry Bohunických elektrární sa dostali iba vyvolení, tak aj mňa vníma väčšina ľudí ako bezcitnú, uštipačnú, hnusnú, ľadovú mrchu, ktorej city sú na úrovni nejakej žuly. Za tie moje múry, aj za tie najtesnejšie pri srdci sa dostali „až“ dve osoby. Jedna z nich je moja mama a druhá si toto asi prečíta, keď sa vráti z chaty. Dúfam, verím, modlím sa... že tieto dve osoby neplánujú druhú akciu Černobyl. Ak sa vám dvom páčia hríby – vyberte sa do lesa alebo do Tesca! Nenechajte vybuchnúť moje srdce! ! ! Bo tento atómový hríb by nerozdýchalo viacero osôb. No minimálne jedna – ja.

Chcela som sem vybrať ešte nejakú zo širokého spektra mojich zlých vlastností o ktorých VIEM a verte, je ich veľa! A je mi jedno, že ich mám...tri je pekné číslo – moje obľúbené.. Ešte o jednej zlej vlastnosti... No nechcem žiadnej z nich ukrivdiť. Veď koľko by sa dalo písať o bordelárstve, lenivosti, výbušnosti, ....Viem, že som sviňa akej páru nie je. Ale som to ja! Tak sa zmierte s tým aká som a prestaňte mi to vyčítať! Prestaňte ma meniť! ! ! Keď sa vám nepáči, tak mi dajte pokoj! Nikto vás nenúti aby ste sa mi srali do života, moralizovali a snažili sa ho zmeniť! ! ! Ja som so svojím životom spokojná. A ak by niečo mohlo byť lepšie – nech! Buď na to prídem sama včas alebo na to prídem sama tak, že si poriadne nabijem hubu, keď sa kvôli nezlepšenému nedostatku riadne ohúkam!

 Je to možné?
Komentuj
 fotka
alysia  15. 11. 2009 10:53


ale aby som sa (ne)opakovala tvoj zaujimavy opis seba sedi v nieocm aj na mna
 fotka
iwika11  15. 11. 2009 17:10
jaaaj... chcela by som byt tiez taka...
 fotka
elwinko  15. 11. 2009 23:37
uhahahaa....pomohlo? cítiš sa lepšie?
 fotka
eli19  16. 11. 2009 00:13
no tak to mi niekoho pripomína,.. jedného skvelého škorpióna,... no s touto vetou rozhodne nesúhlasím: tak aj mňa vníma väčšina ľudí ako bezcitnú, uštipačnú, hnusnú, ľadovú mrchu, ktorej city sú na úrovni nejakej žuly. a ak by to ja bola pravda, potom sa s dovolením zaradím k tej menšine,... si skvelá osoba a ja ta mám rada takú aká si.PS: začínam si zvykať na skvelosť škorpiónov,...
 fotka
vlcica1989  17. 11. 2009 19:04
zase raz super blog....poznám ťa presne takúto a vôbec mi to nevadí a mám ťa stále rovnako rada
 fotka
james144  12. 1. 2010 23:49
každý by mal dostať druhú šancu(z princípu) len nie každý si ju zaslúži
Napíš svoj komentár