Ach tie rozhodnutia

Je zvláštne ako sa menia názory a postoje. Jeden deň si o niečom skalopevne presvedčený a na druhý vôbec nechápeš dôvod prečo si si to myslel. Meníme názory na život, na udalosti, na ľudí okolo nás no i na seba a naše konanie. Určite sa vám neraz stalo, že ste niečo urobili/povedali a potom ste o tom donekonečna uvažovali: bolo to správne? Nemala som to urobiť inak? Rozhodla som sa správne?

Život je križovatka za križovatkou a na každej sa musíme rozhodovať. Sami či s niekým, ale nakoniec sa musíme rozhodnúť my sami. Rozhodovať sa nie je ľahké, lebo jedna jediná vec môže ovplyvniť celý náš život a my to nebudeme môcť vrátiť.

Niekoľko krát som len tak z dlhej chvíle rozmýšľala nad minulosťou. Čo a ako ovplyvnilo môj život, aká by som bola, keby sa rozhodnem v niektorých situáciách inak. Nič neľutujem a myslím, že moje rozhodnutia boli správne, nie všetky, ale tie zásadne rozhodne áno. Človeka jeho rozhodnutia menia. Každá jedna vec v našom živote nás nejak zasiahne, či už pozitívne, či negatívne a zapíše sa do nás, ako do knihy. Naše ďalšie rozhodnutia sa môžu opierať o skúsenosti, ktoré sme získali a napríklad zabránia urobiť tú istú chybu znova. Škoda, že nie vždy.

V mojom živote najväčšiu úlohu zohrávajú moji kamaráti(ĽúBIM VáS). Nebolo tomu vždy tak a nebyť toho, že stretnem zopár výnimočných (hlavne pre mňa výnimočných) ľudí, tak by to hádam ešte vždy bola moja babka. Starí ľudia majú strašne veľa zážitkov a skúseností a odhliadnuc od ich ľudských a tým nedokonalých pováh (človek sa zmení, ale nikdy nie úplne a ani kebyže žijeme storočia nebudeme nikdy dokonalí poznajú život najlepšie a aj keď ich rady, väčšinou ovplyvnené ich dobou, sú pre nás "neaktuálne" mali by sme ich počúvať a určite sa od nich poučiť. Aj oni boli mladí. Možno na prvý pohľad bezcenné poučovanie nám pomôže viac ako hocičo iné, ako sto iných rád kamarátov, ktorí nemusia byť vždy ku nám úprimní z hocijakých rôznych dôvodov. A tak prvý výsledok mojej úvahy: VAšA BABKA NEROZPRáVA HOVADINY!!! SKúSME POčúVAť RADY SKúSENEJšíCH. Ale v žiadnom prípade to neberte tak, že máme robiť to, čo nám povedia. Máme sa z toho len poučiť, porozmýšľať o tom a na základe toho zvážiť naše rozhodnutia, či sú správne (nikto nevraví, že nie sú).

A teraz niekam trošku inam. Stalo sa vám, že ste sa museli rozhodnúť a hoci váš prvý pocit bol jednoznačný rôzne okolnosti vás nútia o tom rozmýšľať. Váš názor je zrazu ovlyvnený ani neviete kým/čím všetkým, zmietate sa v nerozhodnosti a hľadáte v sebe to, čo tam vôbec nie je. No nestalo sa vám to?

Niekedy chcete niečo až tak veľmi, že si to do hlavy vsugerujete a potom si myslíte, že to tak naozaj je. A teraz výsledok: vy ste presvedčení o tom, čo vaše ja(duša alebo neviem čo, čo chcete) odmieta. Cítite sa nesvoji, roztrieštene, divne. Neviete čo ste spravili zle a o všetkom pochybujete. Po kratšom či dlhšom čase na svoju chybu našťastie prídete a urobíte si v hlave vašej krásnej poriadok. Lenže toto nie je koniec. Musíte sa z tejto vašej chyby poučiť a zapamätať si jedno: čím viac o veci rozmýšľate, tým viac faktorov pôsobí na na vaše rozhodovanie a možno sa nakoniec presvedčíte o niečom čo nechcete. Možno je niekedy lepšie riadiť sa PRVýM POCITOM.

Tak nakoniec ešte raz: rozhodnutia sú iba ťažké a ťažšie. Rozhodujeme sa nie len hlavou, ale aj našimi pocitmi, ktoré sú dosť (veľmi) podstatné . Prajem veľa šťastia pri rozhodovaní (aj napríklad o tom či mi napíšete koment papa

 Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu