Slzy jej stekali po lícach a zapĺňali jej tvár ako kvapky letného dažďa. Nevideli ako plače. Nevedeli prečo plače. Nevedeli, že je tu ešte niekto okrem nich. A nevedeli, že mu ubližujú. Smiali sa a ju bolelo srdce. Rozprávali sa a ona to videla, ale nepočúvala. Nechcela vedieť o čom hovoria. Ona sa chcela...,tak veľmi sa chcela s nimi rozprávať.
Je to pre nich veľa vypočuť ju? Robí im také problémy pozrieť sa pred seba a uvidieť... Je to ťažké? Sú to oni alebo nie? Ak nie, tak kde sú potom jej kamaráti? Kto sídli v ich telách? Prečo im ich vzali...prečo jej ich vzali? Odišli bez slova, jediného slova a ona nevie či ich ečte niekedy uvidí. Obloha stmavla slnko sa skrylo za mraky a nechcelo sa pozerať na Zem. Začalo pršať. A ona šla. Išla tam kde dopadajú všetky kvapky. Tam kde dopadne tá posledná. Posledná a potom ich už neuvidí, ani jednu. A dá im zbohom? Nie.
Pozrie sa hore a nič neuvidí. Nič alebo všetko. Všetko čo je tam v ničote, v našom živote. Všetko čo má pre nás cenu i čo je bezcenné. Sú tam všetky jej spomienky? Také úžasné aj tie bolestivé? Ale sú tam odpovede? Odpovede na otázky, položené aj stratené v mysli - v ničote, v hmote i nehmote. V priestore.
Ešte stále stála a pozerala hore. Myslela, že ju už nič neprekvapí. A predsa! Vyšla hviezda, taká nádherná, až neuveriteľná, taká vzdialená. A potom vyšla ďalšia a ďalšia a ďalšia. A bolo ich celé nebo. Celé jej dedičstvo minulosti bolo plné svetla hviezd. A ona si to uvedomila. Môže zostať a nechať sa unášať hviezdami, ich krásou ich nekonečnosťou, ich dokonalosťou... Môže, ó áno, to naozaj môže. Ale ani noc netrvá večne a jej návrat bude pre ňu drogou. Nikdy sa nechcela dotknúť žiadnej drogy a predsa sa tomu ako človek nemohla vyhnúť. Ale s touto drogou už človekom viac nebude. Naozaj to chce urobiť? Ešte sa chvíľu zostane pozerať. Potom pôjde.
Nájde ich, jej stratených kamarátov a zoberie ich späť, aj keď by sa mala pretrhnúť. Nedovolí aby ich stratila. Musia sa s tým zmieriť. Ona neprežije bez nich a oni jej predsa nechceli nikdy ublížiť. Či hej? Nie! Nechceli. Tak prečo by sa ich mala vzdať.
Ešte chvíľku sa budú rozprávať sami. Ešte malinký okamih a zapojí sa. Vnikne do ich debaty jej zvyčajným:"...A čo? Čo sa stalo? Kto čo povedal? Kde sa to stalo?..."akoby tam bola celý ten čas a oni ju vnímali. Oni sa na ňu pozrú pohľadom "prečo nepočúvaš, to ti máme šetko opakovať?" a všetko bude v poriadku. Tak ako vždy...Ale je to naozaj v poriadku?...
Úvaha
Komentuj
14 komentov k blogu
1
m@trixx
29. 2.febuára 2008 16:38
noc nastastie neni droga
2
ale to nebolo tak myslene ...to bolo akoze bude zavisla na svojej minulosti a bude zit len z nej a tym padom nebude zit pritomnost
3
TY KOKSO!!! to bolo fakticky perfektne musim uznat na slovensku je vela spisovatelov mala by si sa na taku cestu dat talent mas aj ja pisem ale to je len pre mna taka knizka
10
hej asi urcite mozem za vsetko ja...vsakze!ja som ku vsetkym taka hnusna ox boze vazne to mate so mnou tazke asi pojdem het zeby ste sa nemuseli koly mne tolko trapit...hejze jana?!jasne ze len ja som ta hnusna!!!
11
preco prave hnusna? a preco na mna hned musis vyletiet? ja si len myslim ze si viac uzavreta ako predtym. a nie som sama. ale nemusis preto na mna hned vrieskat
Napíš svoj komentár