Pochopte prosím svoje deti, nemáte pred sebou hlupáčikov, ktorých jedinou záchranou je čím skôr sa vám podobať. Máte pred sebou iný svet.

(Úvaha na slovinu)

Rodičia a ich deti - zacyklený rytmus života.
Príroda má všetko vymyslené. Deti sú nositelia rodu a rodičia si ich musia chrániť. V divokom svete zvierat sa niektorí rodičia starajú o svoje mláďatá rok, niektorí niekoľko mesiacov a niektoré potomstvo si musí pomôcť samo.
U ľudí je to beh na dlhé trate...

Mať dieťa znamená zodpovednosť, odovzdať sa mu a venovať mu všetok svoj čas. Veľa rodičov, bohužiaľ svoju úlohu, úlohu vychovať zo svojho potomka slušného a poctivého človeka so šťastným detstvom, nezvláda, ba priam ju zanedbáva. Môžeme to brať ako dôsledok dnešného hektického sveta, no možno aj ako nezodpovednosť rodičov. Možno nevedomosť o správnej výchove, ktorú sami nedostali.

Nikto nie je dokonalý, veď ako sa hovorí, človek je tvor omylný a každý má svoje chyby. Všetci to vieme, tak prečo si rodičia myslia, že oni chyby nemajú a očakávajú od svojích detí, že sa na nich budú podobať?

Myslím si, že úplne prvý vzor pre každé dieťa je jeho rodič.
Nečudo, veď sú to ľudia, ktorí ich ľúbia, ktorí sú vždy s nimi, a ktorí všetko vedia. Postupne deti začnú spoznávať aj iných ľudí. A koľko ľudí, toľko pováh. Deti vidia svet inak ako dospelí. Týmto sa im otvára nový svet. Nový svet, ktorý je príliš tvrdý pre detský zrak, ich zmení. Pomaly, ale isto.
Čím sú deti staršie, tým viac vecí, ktoré spoznali nabúrava ich detskú predstavu sveta. Sú hodení do rytmu života, od ktorého nemajú noty...

Na rodičoch objavujú čoraz viac chýb. Čoraz viac sa od nich vzďaľujú, až sú v puberte z nich unavení. Každý človek tým prešiel, no nikto si nevie spomenúť, ako to vlastne bolo.

Dospelí povedia:"Máš svoje obdobie. To ťa prejde."
A dieťa si pomyslí:"Vy to nechápete!"
Začarovaný kruh...

Kedže väčšina ľudstva sa riadi podľa najakej predpísanej šablóny, ktorú si trochu poupraví do podoby svojej dokonalosti, aj rodičia majú istú predstavu o správaní sa svojho potomka. A tento potomok má svoju, úplne odlišnú predstavu.

Viem, že rodičia chcú svojím deťom len to najlepšie, no mali by si uvedomiť, že nie vždy je najlepšie to, čo si myslia oni. Mali by svoje deti počúvať, snažiť sa im porozumieť i poradiť.
Som presvedčená, že rady starších by sa nemali brať na ľahkú váhu a som presvedčená i o tom, že keď rodičia podajú svoju radu s možnosťou výberu pre dieťa, tak ju deti určite pochopia.

Deti sa musia popáliť!
Musia zistiť sami na vlastnej koži, čo je to svet, čo je to život. Nikdy to nezistia, ak všetko, čo majú robiť, im nadiktujú rodičia. Deti sa musia naučiť žiť bez ochrany, žiť po svojom. Len tak im bude najlepšie. Len keď budú sami sebou, im život prinesie i kúsok šťastia.
Vaše rady sú neodceniteľné, vaša láska je nekonečná, ale iba naše chyby nás naučia žiť.

Zastavte sa a pozrite! My vieme žiť! My sme mysliace bytosti, tak ako vy. Len preto, že niečo robíme inak, alebo že to nepoznáte, to neznamená, že je to zlé.
Obzrite sa okolo seba. Svet sa každú chvíľu mení. Mení sa technika, menia sa ľudia. Každým dňom sa všetko rúti niekam preč od toho, čo tu bolo včera.

Je tu nový svet, no niektoré veci sa nikdy nezmenia.
Láska,
priateľstvo,
súdržnosť,
ochota a
dobrosrdečnosť.
V niektorých, veľmi dôležitých veciach, sa vám budeme podobať a nikto a nič to nezmení. Tak žime najlepšie, ako vieme, otvorme sa novým veciam, ale nikdy nezabudnime na to, prečo sme ľudia.

Rodičia a ich deti. Žiadna moc nepretrhne puto medzi nimi, no snažme sa o to, aby bolo čo najsilnejšie.
Rodičia, nechajte svoje deti žiť svoj vlastný život a nebojte sa o to, že vy by ste do neho nepatrili. Vieme žiť aj sami, len nás nechajte dýchať!

Chodit do školy a napsat úkoly
Recitovat básničky, být hodní detičky
Vždyť k čemu jsou tví kamarádi
Na špatnou cetu nás jem zvádi
Sedet pěkne doma, na prvým míste je škola

Učitele poslouchat, slušne se chovat a vypadat
Pozor na sebe dávat a přijít domu v čas
Bojíte se o nás, máte o nás strach
myslíte to s náma dobře je to síce tak

ALE PROČ MÁME DĚLAT VŠECHNO STEJNE JAKO VY?
PROČ MÁME ZAPADNOUT DO STEJNÝCH KOLEJÍ?
PROČ MÁME SVUJ VLASTNÍ ŽIVOT ZAHODIT?
NECHCEME TAK MOC, JENOM PODLE SEBE ŽÍT!

Chcete po nás abychom šli stejnou cestou jako vy
Nejdřív prospěch, potom úspěch a nám se strácí úsměv
Když chceme zostat sví jste na nás naštvaní
Říkate: Proč riskovat pro nový, když starý je dost dobrý?
Ale já chci riskovat, chci hledat a najít si sám
Sám sebe, svou cestu, vyřešit jakou cenu mám
Dopadnout tvrde, dopadnou na zem
Za svojí odvahu zaplatím draze, ale pokusím se vstát
A snad přestanu se bát...
/Jaksi Taksi - KOLEJE.../

 Úvaha
Komentuj
 fotka
nancy99  12. 2. 2009 14:35
suhlas od nancy tu je priam na mieste ....krasne napisane
Napíš svoj komentár