Sama vo svojom vnútri.
Sama so svojou dušou.
Sedí na posteli, v rukách zviera bábiku, po ktorej kedysi tak túžila.
Po tvári jej steká slza, pomaly lemuje jej líce a zrazu sa oddelí odo jej pokožky a padá preč.
Na jej tvári sa zjaví trpký úsmev a jemne pobozká bábiku po temene hlávky.
V jej hlbokých očiach sa zračí neprítomnosť.
Rozmýšľa...
stará mama
úsmev
šťastie
stará izba
skrinka s oblečením pre bábiky
plyšáky
jej vlastná zoo
pocity z minulosti
záblesky...
Už plače.
Bolo to tak dávno, že si už ani nevie spomenúť akos sa presne cítila, o čom snívala, v čo verila.
Aké mala vtedy problémy?
Čo vtedy chcela?
Ako sa vtedy videla?
Prečo sa zrazu všetko zmenilo?
Čo ovplyvnilo jej pohľad na život?
Kedy jej prestala stačiť láska jej rodičov?
A kedy prestala potrebovať rozhovor s babkou, ktorá jej tak úžasne vedela pomôcť?
Myšlienky sa mihajú v jej hlave, jedna cez druhú.
Už je bolesť zatemnila myseľ, no otázky neustupujú, hrnú sa všetky naraz a bez žiadnej odpovede.
Ticho.
Koľké ticho.
Až počuje ten chaos vo svojej mysli.
Zrazu niečo buchne.
Preberie sa zo svojho zamyslenia.
Odloží bábiku aj so svojími spomienkami.
Musí zaspať,ráno skoro vstáva.
Tik tak, tik tak...
Ach tie otázky.
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
1
nancy99
20. 1.januára 2009 17:24
salamka
Napíš svoj komentár