Sedím doma na gauči a rozmýšľam, kde by som bola, kebyže sa narodím o storočie skôr. Možno si myslíte, že presne viem o čom tento blog bude, ale to sa mýlite. Ja mám proste chuť písať. Nemusím sa báť, že tým unudím na smrť veľa ľudí, lebo veľa ľudí to čítať nebude...

Prišla som na to, teda už som na to prišla dávnejšie, čo je zmyslom môjho života. Rozmýšľali ste už nad tým? Asi hej. Mňa by dosť zaujímalo, čo ste si povedali. Čo je zmyslom života rôznych ľudí? Prečo sa im oplatí žiť? Prečo prekonávajú tie prekážky?

Toto je otázka, na ktorú človek odpoveď nenájde, ale aj tak nad tým stále rozmýšľam. No prečo tu sakra sme? Tých otázok bez odpovede je vlastne veľmi veľa...až priveľa. Až tak veľa, že mi z toho šibe, keď na ne myslím.

Som tu a snažím sa prežiť. Snažím sa žiť ako sa má. A ako sa má žiť?

Elfovia.
Bytosti s nadprirodzenými schopnosťami.
Niekto si povie, že som pozerala príliš veľa telky, ale ja si poviem, že na všetkom niečo je. Či už je to hlúpe alebo nie. Niektoré veci, na prvý pohľad somariny, môžu mať v sebe viac než by kto čakal. Chápem, že tento môj výlev nikto nechápe a možno ani ja, ale ja si myslím, že nikdy nie je na škodu sa zamyslieť. Keď tak to môže byť na nervy, ale na škodu určite nie.

Predstavte si, že by ste boli elf a žili by ste dlho. Veľmi dlho. Čo by ste celý ten čas robili? Boli by ľudia iní mať možnosť zotrvať na tomto svete dlhšie? Bolo by sa tým niečo zmenilo? Nemyslím pár desiatok rokov, myslím pár stoviek rokov. Snažím sa si to predstaviť. Jediné čo ma teraz napadlo je, že by to muselo byť strašne vyčerpávajúce. Tak dlho... Neviem čo sa stane po smrti, ale myslíte si, že by ste chceli žiť nekonečne dlho?

O čo sa snažíme? Keď sa tak pozriete na celý svet, zistíte, že sa snžíme všetko organizovať. Zvieratá majú svoje teritóriá a buď ich dodržujú, alebo sa o nich pobijú, ale my sme to dostali niekam inam. Bez organizovania by to nešlo. A prečo? Možno pre to čo majú v sebe zvieratá a to máme v sebe aj my. My nie sme niečo odlišné. My sme len ďalší druh. Áno, teraz už to tak určite nevyzerá, ale to prírodné, z čoho sme, čo nemôžeme zmeniť ani ovládať, to pochádza od našich predkov, ktorými bol zaručene niektorý z druhov zvierat (asi?asi!...opica).

To nedokonalé na/v tomto svete, čo milujeme, čo nenávidíme, čo milujem, čo nenávidím. Od lásky nie je ďaleko k nenávisti. Nj, veď je to jasné, jasný cyklus. Lúbiť, máť rád, neutrál, nemať rád, nenávidieť, ľúbiť, mať rád...Cyklus

Ale čo ma najviac zaráža, keď rozmýšľam o zmysle a o tom, že o čom toto všetko vlastne je? Detaily. Celý život ide o detaily. Kebyže o ne nešlo, tak jediné o čo ide by bola smrť. Narodiť sa a zomrieť. Ale o to nejde. Ide o detaily. O to ako ten život prežijeme. O menej, či viac detailnejšie veci: štúdium – hádka...
Čo majú tieto dve veci spoločné? Sú to detaily v našom živote.
Teraz, v túto chvíľu som sa s niekým pohádala. Teraz ma to sere, no o týždeň si na to nespomeniem.
Chcem vyštudovať a to je vec, ktorú riešim takmer tri desaťročia. Je to detail, lebo študovať by som nemusela, keď viem, že aj tak určite zomriem. Heh, áno to viem, ale mám na výber. Buď budem čakať na smrť, alebo využijem ten čas čo najlepšie ako viem. Každý si pod tým „najlepšie ako viem“ môže v mojom a aj v inom veku predstaviť čokoľvek, ale nie všetko je správne.

Každý si musí vybrať svoju cestu a mal by byť presvečený o tom, že je správna. Nie iní o tom rozhodujú, ale len ty sám. Oni zasa rozhodnú o sebe. Tak nech sa kurva nepletú do teba. Jasné ?

Zmietame sa v otázkach a riešeniach, správnych i zlých a nevieme čo s tým. Ale aj keď nakoniec je to aj tak jedno, verte, že to jedno nieje.(Heh ďalšia schyzofrénia? Ale kebyže sa na to pozriete mojimi očami, určite to pochopíte .

Moja babka hovorí: „Človek sa najlepšie vychová sám. To čo sa mu na druhých nepáči, to sám nebude robiť, a to čo sa mu páči, to robiť bude.“ Ja si myslím, že nie každý je toho schopný. Hm, človek musí byť osobnosť aby to dokázal. Neviem presne ako to definovať, ale skúste to vyskúšať a uvidíte, že to je asi najťažšia vec, akou sa môžete riadiť.

Zlatá stredná cesta?

Veľa šťastia a usmejte sa. Nikdy by ste neverili koľko energie je v jedinom úsmeve a čo všetko dokáže. Ale len keď je úprimný a od srdca

 Úvaha
Komentuj
 fotka
taylorova  10. 5. 2008 07:47
Blog na zamyslenie....A naozaj som teraz asi zistila, že keby sme mali žiť večne, o čom by to bolo??? Veď práve preto, že raz musíme odísť, sa pokúšame niečo vybudovať, vytvoriť, ničo po sebe zanechať. A tak, vedela by som že by som tu bola ešte stovky rokov, tak načo by som sa o niečo pokúšala dnes? Zajtra....Až na to, že vždy je dnes...lebo zajtrajšok sa stane dneškom.....
 fotka
ado21  10. 5. 2008 11:39
Zamyslam sa denne Inac, viem, ze mozno to vyzne cudne, ale pozri si serial Babylon 5. Je to najdokonalejsi obraz vsetkeho, aky som videl.



Preto sa ani smrti nebojim. Robim si z nej prdel, ale pred zivotom mam strasnu uctu a pokoru.



A pokial nestudujes na vysokej skole ale na univerzite, tak univerzita ti da iny pohlad na svet. Plus spoznas ludi, ktorych by si inde asi tazko spoznala.



No, a keby som mal zit dlho. Zabezpecil by som si zivobytie a pozoroval ludi. To ma strasne bavi Vnimal sa do nich, pomahal im. A asi by som niekde na skole (strednej) cele tie roky ucil buducu inteligenciu.
 fotka
spana  10. 5. 2008 12:49
velmi dobry blog..naozaj na zamyslenie...vystihla si moje obcasne myslienky...
 fotka
ado21  10. 5. 2008 13:29
Zmysel. Nevedel som, aky okrem lasky, tak mojim zmyslom bolo byt clovekom. No nedavno pocas citania List otcovi od Kafku, som prisiel, co je mojim zmyslom.



aj ked dostanem nobelu cenu, ale najviac v zivote budem hrdy na to, ak budem vzorom pre moje deti. To je moj zmysel.
 fotka
nancy99  10. 5. 2008 19:26
velmi zaujimavy blog...hm na tu tvoju otazku ja sak odpoved nemam...je to tazke...cely zivot je ejaky divny ozaj naozaj
 fotka
aenema  11. 5. 2008 12:36
Ali, vystihla si to.

Castokrat ludia nechapu, ze je to o volbe. Ja si vyberam ci chcem zit alebo nie. Ci uz som uplne na dne, alebo na vrchole, stale som to ja. Ja si vyberam, ci prestanem fajcit. Vsetko je o voli, a volbe zivota.

A tie detaily. Je rozdiel ci ti niekto podakuje za to, ze mu dvihnes knihu, ktora spadla na zem, alebo sa na teba niekto krasne usmeje, uplne od srdca, a povie ti takym laskavym tonom : ,,Dakujem ti pekne, ako sa ti mozem odvdacit?"

Zalezi na kadzej sekunde, celkovej tonine hlasu slabik usporiadanych vo vete, mimike tvare ked rozpravame, a absolutne vsetko.



Som rada, ze takto vypisujes svoje myslienky, lebo viem, ze ti to pomaha.

Ked budem pri tebe najblizsie vybozkavam ta Vlastne ako vzdy





K+





AndrejKa
Napíš svoj komentár