Život ide tak rýchlo a ani si to neuvedomujeme. Začínam sa báť, že si to ani neuvedomím a budem na jeho konci. Tak sa bojím, že nestihnem všetko čo chcem. A čo vlastne chcem? Je toho veľa, ale na čom mi naozaj záleží? No, to už viem dávno. Ďaleko dávnejšie než som vlastne zistila, čo to je.

Láska. A práve to mi tak veťmi chýba. "Somariny, keby som mala jej problémy", povedia si iní. Ale to je vlstne jedno. Tu ide o niečo iné. Celý život sa snažím len o jedno a to jedno nie a nie prísť.

O čo sa stavíme, že keď sa nájde konečne moja stratená polovička, tak sa budem trápiť zasa. A načo je to dobré? Ale keď ja si nemôžem pomôcť! To sa nedá. Zasa mám ten pocit v žalúdku. Veď viete aký. Viete...

 Denník
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
metanefridia  18. 9. 2008 22:00
mozno to len na kazdeho pride inokedy.. a mozno treba okrem srdca otvorit i oci. A tvoje problemy su rovnako dolezite, ak nie este viac ako tie nase. A uz ti viac nenapisem, lebo moj koment bude dlhsi ako blog



a este ze ta lubim
Napíš svoj komentár