Zo všetkého dobra, ktorým chce mudrc zabezpečiť blaženosť celého sveta, najväčším dobrom je získať priateľstvo

Túto tému som dostala na NOSke na napísanie úvahy alebo čoho...tak neviem či mi to vyšlo:


Otec, mama, brat, sestra...priatelia. Tí prví rodina, do ktorej sa narodíme, tí druhí rodina, ktorú si vyberáme. Je málo ľudí na svete, ktorým môžeme dôverovať. Od ktorých nečakáme zradu, ktorá ak príde nás zasiahne nepripravených pretože týmto ľuďom sme sa zverili a len pri nich sa vieme odviazať a otvorene o všetkom rozprávať. S nimi prežívame najkrajšie dni nášho života. Oni, len oni nám ostanú a pomôžu, keď je najhoršie. Áno, priatelia. Je ťažké si nájsť ozajstných priateľov a je oveľa ťažšie, keď o nich prídeme.

Každý človek má priateľov, ale nie o všetkých môže povedať, že sú praví. Dá sa s nimi zabávať, dá sa ich „využiť“ na niečo čo potrebujeme, napr. napáliť CD-čko, alebo požičať knihu a tak isto využívajú aj oni nás. Čím viac si ochotný, tým viac ťa bez štipky hamby vyžmýkajú a potom ta odhodia ako použitú hamdru, ktorá sa už viac vyžmýkať nedá. Klamú nám do očí, vysmievajú sa nám za chrbtom. To sú tí „priatelia“? Je vôbec dobré si túto pliagu zaradzovať do svojho života? Asi sa tomu nevyhneme. Aj my sa k niekomu možno správame rovnako bezcitne, ako iní k nám. Človek je sebecký. Bez toho by ho tento skazený svet udupal.
Sú i takí, čo len pomáhajú, ale ako sa im ľudia odvďačujú? Neraz sa stalo, že človek pre dobrotu prišiel o život. A je to naša realita. Bez štipky sebeckosti sa nikto z nás nezaobíde.Už aj tak je tento svet na zbláznenie.

Naši priatelia – naše útočisko. Kto si nevie vážiť ani priateľov, nevie si vážiť nič. „Pre prachy zradím brata i kamaráta...“ Toto je heslo dnešného človeka? Žiť vo svete pretvárky a peňazí. Kde ťa môžu každú chvíľu odbachnúť. Umelé úsmevy, pchanie sa niekomu do zadku, podvody, nájomní vrahovia, peniaze, peniaze, peniaze?

Ja sa pýtam: Je snáď niečo dôležitejšie ako človek, na ktorého sa môžeme spoľahnúť, tak ako on na nás? Obojstrannádôvera,úprimnosťa vzájomné pochopenie. To potrebuje každý jeden človek, aj keď nie každý si to je schopný priznať. Hranie sa na machrov, ktorí si vystačia sami...

Ja si život bez priateľov neviem predstaviť. Moji priatelia sú môj život. Keď ma oni zradia, akoby do mňa strelili, akoby ma zabili. Kto to nechápe, tak nemá city. Kto nemá city nemôže byť človekom. Ešte aj zvieratá majú city, ako ked je pes verný svojmu majiteľovi, ako sa srnka vráti späť, keď ju jej záchrancovia vypustia na slobodu, ako si matka chráni svoje mladé a lev kŕmi rodinu.
Človek je na vyššom stupni. Jeho vzťahy sú ďaleko viac rozvyté, rôznorodé a určite na oveľa vyššom stupni. Nemali by sme sa preto k sbe správať občas aj horšie ako divé zveri.

Jediné čo si na tomto svete môžeme vážiť sú naši priatelia, pretože oni sú tu vždy, aj keď už aj rodina zlyhá.
A preto každý, kto môže povedať: Mám ozajstného priateľa, musí byť ten najšťastnejší človek na svete.

 Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu