Už pri nastupe do električky som mala problém, lebo psíček proste nemôže spolupracovať a všetky moje pokusy dať mu nahubok boli úplne márne. Našťastie sa nám aj tak podarilo pricestovať až ku Parku Kultúry a Oddychu, lenže vtedy už riadne preplnená električka sa na tej zástavke aj vyprázdnila. A tak sme si s mojim miláčikom museli predierať cestu pomedzi zavadzajucich dôchodcov, poprípade ešte aj cez horrorovú kombináciu dôchodca+1 kus malého dieťaťa.
Sheenka stále netušila čo sa to tam vlastne deje i ked jednoznačne všetci mierili priamo tam ako ja. Pri stretnutí s Nicol a Marekom, ktorý sa ku nám na poslednú chvíľu pridal som sa to dozvedela. Všetci tí ľudia sa prišli pozrieť na nejaké blbé lietadielka. A samozrejme sa rozliehali pozdĺž celého Dunaja(stavím sa že slovákov zvedavých na lietadielka bola kopa aj v ČIernom lese a v RUmunsku -hej pokus o blbý vtip). Môj krvný tlak sa už len v tejto situacii zvýšil na maximum.
A to ma to najhoršie ešte len čakalo. POkúsili sme sa dostať odtiaľ preč. Lenže tí ľudia z nejakého zvláštneho dôvodu začali dochádzať tiež čiže som musela klučkovať medzi inými psami, ku ktorým sa ťahalo psisko, pričom ma skoro neikoľko krát prešlo auto poprípade nejaký bicykel. ale úspešne sme sa dostali preč a pod mostom Lafranconi sme si sadli pekne do tieňa. Tam sme sa v akom takom pokoji ukludnovali. Resp. ja som sa ukludnovala, i ked nemôžem pvoedať že moc úspešne.
Ale keďže sa nam Mareček skoro rozplakal chuťou na pivo, tak sme sa postavili a zamierili do Machnáča ktorý bol len kusoček odtial, proste idealne. Je tam aj terasa tak by to snad islo aj s tým malým ryšavým príveskom(a nemyslím tým Nicol). Ale hádajte čo?! MAchnáč v nedelu otváraju o sedemnástej a bolo len trištvrte na štyri. Tak som dala podľa mňa velmi inteligentný nápad, odniest psa domov a zajsť na pivo do saratka. Ale keďže to sa zdalo Marekovi daleko tak sme zasli do najbližšej krčmy v karlovke.
Velmi nebezpečné miesto. Za prvé tam už bol neikto zo psom, ale podarilo sa mi skrotiť to moje zviera aspon na hranicu unosnosti. Horšie bolo že Sheenku chytila veľmi ale veľmi slabá chvíľka. (POUČENIE: držať sa v slabých chvíľkach od všetkých komunikačných prostriedkov! Len škoda že to by som ich všetky musela vyhodiť.) Mno jednoznačne som si uvedomila že na tomto svete je už možné naozaj všetko. Je totiž normálne úplne odpísať z ničoho nič niekoho kto vám nijak neublížil a dokonca si ani nezaslúži vedieť prečo.
No čo tak si ešte nejakú dobu pretrpím vodopády slz a možn oto nebude až tak dlhá doba(slabá utecha).
Vrcholom všetkého bolo ked za nami došla Nikuš a Eddiemu sa očividne velmi páčila. Až tak velmi ze na nu vyskocil a pritom rozlial jej kofolu a hádajte na koho asi?
No a potom sme sa svorne všetci ! vrátane Mareka! vybrali do tej strašne dalekej Dúbravky. Tam sme sa rozdelili, konecne som sa zbavila bremena a išli sme s Nicy ešte von. Po ceste niekam(ciel sme ešte nevedeli) sme zbadali fialové nohavice. Samozrejme zase Nika s Marekom. Tak sme sa znovu stretli ale po chvíli sme sa znovu odpojili a skocili na pivo do saratka. Tam sme neodolali a dali sme si este aj pizza tyčinky.
No Nicol sa ešte nechcelo ísť domov. Vybrali sme sa teda ešte do čajovne. Cestou tam sme zažili zaujímavu cestu električkou, do ktorej na jednej zastavke nastupili dvaja veselí cyklisti s defektom a snazili sa nas zvrhnúť na šikmú plochu, lebo nam radili aby sme miesto rocku, punku a metalu radšej počuvali dramač , samozrejme sme sa nedali....
Nakoniec sme den koncili tak že sme sa zhodou rôznych nahod ocitli v skusobni spiace na matracoch . (Dalsie poučenie! Nezabudať si trsatka a veci pre čo najpohodlnejší pobyt. Som totižto celá dolámaná). Ráno sme si este pozreli odkotvovanie lode pri Dunaji, nakupili hluposti u babky v robote a pozreli si rozpravky a serialy v mojej obývačke.
P.S. nikdy neakceptujte moje nápady....
Je to možné?
Komentuj
4 komenty k blogu
1
wewusqa28
11. 8.augusta 2008 10:28
ooh mily clanok zaujimavyy fakt..tak sa zvycajne ja spravam ked mam doma problemyy..
3
takze mam byt vlastne rada, ze som uz bola vcera dohodnuta a nesla som s tebou? popici den
Napíš svoj komentár