„S partiou sme raz večer sedeli na tráve pri nevyužívaných vlakových koľajniciach, fajčili sme trávu a zapíjali ju alkoholom. Bolo nám fakt úžasne. Idylku nám narušila baba, ktorú som si pamätala z našej školy. Celá rozklepaná hovorila Chrisovi, jednému z mojich najlepších priateľov, aby jej dal jej dávku, že hneď ako bude znovu vo svojej koži, zoženie mu prachy...Chris jej povedal že nech to tentokrát nechá tak, a niečo jej podal....celé som to so záujmom pozorovala, ale nechápala som čo sa deje.....predsa len som na tom bola dosť zle a mala som zatemnený mozog trávou a alkoholom.
Keď slečna dostala čo chcela odteperila sa preč a ja som ešte asi desať minút zízala na miesto kde sa vytratila. Onedlho som sa rozhodla že by som mala ísť domov. Nikomu sa ešte nechcelo a tak som musela asi pol hodinu pochodovať sama. Len o pár metrov ďalej, asi päť minút od miesta z ktorého som odišla som videla postavu zvláštne opretú o strom. Zo zvedavosti som išla bližšie a spoznala som dievča ktoré nás len pred chvíľkou vyrušilo. Bola úplne bledá a vo vystretej ruke mala zapichnutú ihlu. Príšerne ma to vydesilo a bežala som odtiaľ ako zmyslov zbavená. Doma som si okamžite ľahla do postele a snažila sa zaspať, ale nedalo sa to. Pred očami sa mi vypálil obraz mŕtvej feťáčky. Nespala som celú noc.
Na druhý deň som stretla Chrisa a povedala mu o svojom večernom zážitku. Priznal sa mi, že je díler. Prisahal mi že tak môže zarobiť pekné prachy. Neverila som vlastným ušiam, bolo mi to odporné. Myslela som si že už sa mu nikdy nebudem schopná pozrieť do očí, no napriek tomu som mu sľúbila že o tom nikomu nepoviem. No či som chcela alebo nie, myšlienka takéhoto jednoduchého zárobku sa mi ubytovala v mozgu a každý deň ma stále viac a viac nahlodávala, až kým som sa nepridala ku Chrisovi a nezačala spolu s ním predávať heroín. Sľúbila som si ale, že nikdy ho nevyskúšam. No ako všetky svoje životné zásady, aj túto som čoskoro porušila.
Raz večer, asi o dva mesiace neskôr, som prišla domov zo školy. Bola som úplne premočená, pretože vonku zúrila búrka. Nikto z rodiny si ma nevšímal. Ako obvykle. V škole bolo fakt príšerne. Nebolo to nič nové. Bola som absolútny outsider. Všetko to tam boli rozmaznané detičky bohatých rodičov, ktoré robili všetko dokonalo a lepšie ako ja. Chytala ma príšerná depka. Zrazu som sa cítila tak osamelo, napriek tomu že som mala skvelých priateľov, cítila som že ani oni mi nerozumejú. Presne ako všetci ostatní. A tak som sa zavrela v svojej izbe, spoza postele som vybrala krabičku od cigariet v ktorej som mala schovaný heroín ktorý som mala predať a pripravila som si na alobale maličkú dávku. Roztopila som to a vdychovala heroínové výpary. Hodilo ma to na zem. Ťažko sa mi dýchalo, ale cítila som sa úžasne. Pozrela som sa na strop. Celý sa roztekal, na niektorých miestach už svietila obloha a mňa oslepovalo slnko. Zistila som že sa mi takto rozteká celá izba a posteľ sa mi stráca v podlahe. Keď som sa pozrela na svoje telo zistila som že aj ja som celá zaliata podlahou. Mala som na sebe prilepene parkety. Potom som zaspala a snívali sa mi fakt príšerné sny. Spala som až do rána. Bolo mi zle, vracala som, a rozhodla som sa že nejdem do školy. Vedela som, že to tam neprežijem.
Nepáčilo sa mi čo to so mnou spravilo, ale vedela som že čoskoro si dám znovu. Vydržala som tri dni a spravila som to naozaj. O mesiac neskôr som skúsila striekačku. O niečo neskôr som bola plne závislá do heroínu. Bola som skutočná heráčka. Miesto heráku som začala predávať koks, aby som si za to mohla kupovať dávky pre seba. Čoskoro som ako dílerka skončila úplne. Dôvodom bol Chris. Našli ho mŕtveho, predávkoval sa kombináciou kokaínu a heroínu. Môjho kokaínu a svojho heroínu. Bola to ťažká irónia. Ale nezanechalo to na mne väčšie stopy. Raz to čaká každého z nás.
Tesne pred mojou pätnástkou som spoznala Sebastiana. Práve sa sem prisťahoval so svojou babkou z Pasadeny, kam sa kedysi presťahovali z Írska. Bol strašne plachý, čomu som sa prestala čudovať, hneď ako som z neho vytiahla spomienky na detstvo. Niekedy mám pocit že som to radšej nemala robiť. Vtedy som ho naučila fajčiť hašiš. Moje jazvy od ihiel si ešte dovtedy nevšimol. Najprv mu boli strašne smiešne, ale keď vytriezvel, fakt že som heráčka ho riadne vydesil.
Netrvalo dlho a na heráku skončil aj on. Je to niečo čo si asi neodpustím. Ja som na to bola predurčená, ale jemu to totálne zdeformovalo osobnosť. Nezaujímalo ho už nič iné len heroín. Je to u feťákov normálne, ale on začal byť nebezpečný. Raz mu jeden díler, neviem ako sa volal, nepoznali sme ho, bol len naša posledná nádej, dal nejaké nekvalitné svinstvo. Sebastian vytiahol dýku a vrhol sa mu po krku. Mala som problémy odtrhnúť ho od neho. Vtedy pribehol Mike a pomohol mi. Tiež si od neho práve išiel niečo vybaviť. Tak som mu povedala čo sa stalo. To bolo teda naše zoznámenie s Mikom. Pomohol nám nájsť dom nášho dílera a rozdelili sme sa s ním o materiál. Ja som si s ním rozumela dobre, ale Sebastian ho ktovie prečo, nenávidel......A nikdy si k sebe nenašli cestu.
Náš díler, myslím že sa volal Fred, mal fakt skvelý materiál a za celkom dobrú cenu. Dni sme trávili v takom opustenom, napoly zbúranom dome. Bolo nepravdepodobné že by nás tam niekto našiel, ale predsa len sa to niekomu podarilo. Bol to Robbie. Matka ho vyhodila z domu, lebo u neho našla hašiš a tak sa bezcieľne prechádzal, až objavil tento náš rozbúraný dom. Chcel odísť ale my sme ho zastavili. Videl že sme sfetovaní a tak sa spýtal že čo máme. A takto sa k nám a k heroínu dostal Robbie.
Bol to práve on kto našiel nášho terajšieho dílera Gregora a posledný z nás kto vyviazol bez akejkoľvek prekážky. Mňa a Sebastiana ste chytili a Mike je mŕtvy. Robbie odišiel z Anglicka....netuším kam. Viac vám povedať bohužiaľ neviem.“ Dokončila Cate rozprávanie a čakala čo sa bude diať. Jeden policajtov sa ozval: „Fajn, uvidíme čo nám povie tvoj komplic. Môžete ju odviesť.“
Posledné dve časti Hrdinov sa pokúsim dodať najskôr ako to len pôjde
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ale napisane kvalitne