Len tak uvažujem a takto to dopadne:(

Zase cítim ako sa mi v očiach robia korytká na slzy.
Rúti sa mi celý svet. Bohužial v tejto realite to nie je tak ako som si to kedysi vysnívala a som pri tom aj ja. Som vlastne priamo epicentrom celého rútenia sa. Posledné dva mesiace sú pre mňa fakt peklom.
Myslím že to je vidieť aj na mojich blogoch. Už asi nikoho nebaví čítať všetky tieto depresívne žvásty. Ale ja to písanie proste potrebujem. Je to asi jediná vec ktorú viem a ktorá mi ešte ostala.

V jednom krásnom filme bola hláška "Nemyslíte, že najšťastnejší človek na svete je ten, ktorý našiel pravú lásku?"
Som teda najšťastnejšia? Už dávno nie. Nedokážem ale zabudnúť na svoje šťastie. Nechcem zabudnúť. Vlastne mam z toho tak torchu strach. Ten istý krásny film ktorý som už spomínala mal slogan "Love never dies".
Viem že to je len film...ale prečo tam nemôže byť aspoň kúštik pravdy?

Stále na to musím myslieť. Postupne strácam všetko čo potrebujem k životu a naozaj si nemyslím že som v tomto smere tak náročná. Tak sa aspon snažím, zubami nechtami, udržať si spomienky.
toto sa teraz hodí

 Úvaha

1 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu