Líška

Keď Malý princ odišiel Líške ostalo smutno. Ešte dlho po jeho odchode sedela na mieste a so slzami v očiach hladela dopredu na cestu po ktorej sa vzdialil. Zanechal v nej veľa krásnych pocitov. Nikdy predtým nespoznala nikoho tak výnimočného. Poznala len ostatné líšky, sliepky a ľudí pred ktorými sa musela mať na pzoore.
Jeho nevinný pohľad jej život zafarbil krajšie ako zafarbí dúha oblohu po dažďi.
Neprestajne na neho myslela a dúfala že sa mu raz podarí vrátiť. I ked vedela že sa to nestane. Musel ísť za svojou ružou. Potrebovala ho viac ako ona.
Ostatné líšky sa ju snažili zabaviť. Snažili sa pre nu urobit všetko a ona si to veľmi vážila. No vždy keď prechádzala okolo zlatého obilia oči sa jej naplnili slzami a začali tiecť tak silno že aj fúziky okolo nošteka mala celé vlhké. Chýbal jej. Teraz už mohla len spomínať na tie farebné dni plné slnka a smiechu. Aj púpavy sú cez den krásne a v noci už ostáva iba spomienka na ich nádheru. Ale na druhý deň ich žlté strapaté hlavičky znovu vykuknú von a sú také ako predtým. A preto si aj Líška sadla ku koncu cesty pri zlatom obilí a trpezlivo čakala na návrat jej jediného priatela.

 Záchod

4 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu