Vyfukla posledné bublinky zo svojho starého bublifuku, ktorým sa toľko krát obliala a rozlúčila sa so zapadajúcim slniečkom.
Prišla noc a ona privítala mesiac. Usmiala sa na neho.
Aj on bol smutný ako ona, ale úsmev jej opätoval a postupne rožiaril hviezdičky, ktoré sa jej pri pohľade do neba nesmelo odrážali v očiach.
Zima a tma jej už dávno neprekážali. Chcela ostať so svojím mesačným priateľom. Možno navždy a možno iba nateraz.
Chcela plakať ale miesto toho sa začala smiať, a ani netušila na čom.
Už jej na ničom nezáležalo.
Ľahla si do trávy a zaspala. V objatí mesiaca a prikrytá hviezdami.
A nenechala si sny pokaziť zmenami.
Pseudoblog
Komentuj
Komenty k blogu
1
mixelle
3. 9.sept. 2008 21:50
červenovlasé dievčatko Monika... má buducnosť a je užasná a nenechá si sny pokaziť zmenami
Napíš svoj komentár