Boli to už tri dni a dve noci čo bola preč. Vedel že nie je v poriadku. Hľadal ju každú noc, no nikde sa mu nepodarilo nájsť ju. Uvedomil si že má strach. Bol to zvláštny pocit a netušil kde sa vzal ale bál sa.
Bál sa že ju stratí a privádzalo ho to k šialenstvu.
Pud sebazáchovy jej našepkával že musí postupne zbierať sily. Živila sa špinavými potkanmi. Ich krv bola odporná ale nemohla si dovoliť väčší luxus. Krv je život a v tomto prípade to platilo stopercentne. Nebola si istá koľko času tu už strávila no vedela že sa musí dostať preč.
Na tretiu noc sa už cítila dostatočne silná na to aby odtial vyliezla. Nebola si svojími schopnosťami ešte úplne istá ale vedela že musí nájsť aspoň náznak ľudskej krvi. Išla po chladnej ulici a vietor je fúkal špinavé a zlepené vlasy do tváre. Nevedela ani kam ide. Bola úplne dezorientovaná. Len dúfala že on ju nájde a pomôže jej dostať sa domov a dať sa dohromady.
Opatrne prechádzala tmavými prázdnymi ulicami a nikde nikoho nestretla. Začínala sa báť, dnes už sa domov musela dostať pred svitaním. Zrazu na druhom konci chodníka zbadala tmavú postavu, keď sa približovala zistila že je to akýsi muž v tmavom kabáte. Srdce jej poskočilo lebo v prvom momente si myslela že to je on. Mýlila sa. Napriek tomu využila situáciu a vypýtala si cigaretu. Bol neskutočne slizký ale nemala na výber. Keď mu podávala zapalovač nenápadne sa dotkla jeho ruky, čím mu dala signál že od neho chce čosi viac. On sa na ňu pozrel pohľadom ktorý naznačoval že môže pokračovať. A tak mu začala rozopínať gombíky na košeli a popritom ho tlačila ku stene.Oprela sa o neho a naklonila sa k jeho ústam. Jemne sa o ne obtrela svojimi a zišla nižšie ku krku, ale v momente keď sa chcela zahryznúť do jeho pulzujúcej tepny, odhalila svoj krk a zahryzol sa on do nej.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.