Upíri
Pod týmto názvom si určite hneď každý predstaví legendárneho grófa Draculu. Ale my už všetci dobre vieme že Dracula nebol upír ale rumunský stredoveký hrdina.
No preč sú časy keď sa upíri pofľakovali výhradne v odľahlých transylvánskych zrúcaninách, nosili čierne plášte s vysokými límcami a cez vysunuté tesáky šušlali s rumunským alebo horšie, maďarským prízvukom. Ale títo aristokrati postupne začali byť na smiech. Museli trošku zrýchliť krok lebo moderná doba na nich už nemienila čakať.
Ako jeden z prvých sa o pokrok pokúsil starý, dobrý, vyššie spomínaný Dracula. Ten sa v podaní Garyho Oldmana po štyristo rokoch odhodlal vyjsť zo svojho karpatského hradu a vydal sa rovno do ulíc Londýna. Tam sa v slušivom obleku a so slnečnými okuliarmi neúspešne pokúsil ukradnúť snúbenicu Jonathanovi Harkerovi.
Ešte razantnejší bol Gerard Butler v Draculovi 2000 z produkcie Wesa Cravena- ten sa do súčasnosti prekúsal v nadupanom heavymetalovom rytme a vkročil rovno do hypermoderného amerického veľkomesta.
K tomu aby sa definitívne zbavili plášťov nasiaknutých transylvánskym prachom a hľadali si korisť vo vysvietených mestách sa museli prepracovať postupne.
V Interview s upírom najprv Lestat a Louise(Tom Cruise, Brad Pitt) vyrazili do Ameriky. Ako bohatý plantážnik môžete okolo svojej vily naháňať mladé černošky a ak sa vám veľmi páčia vysajete ich, ale keď to preženiete môžete rovnako ako Lestat skončiť v močiari a kŕmiť sa krokodílmi.
K extravagancii v umení nemali Vampíri nikdy ďaleko. V adaptácii ďalšieho románu Anne Riceovej s názvom Kráľovná prekliatych, Lestat(tento krát si ho zahral Stuart Townsend) úplne odhodil image aristokrata a vybehol na pódia ako rocková hviezda a necháva sa opantávať krvou samotnej kráľovnej(Aaliah)
Rockové gitary zlepšujú zažívanie aj ľahko parodickým Strateným chlapcom, režiséra Joela Schumachera z roku 1987. Vtedy si nočná rasa asi poprvé v histórii filmu obliekla kožené bundy, naježila účesy a poriadne „vyhulila magneťáky“.
Naopak v diskotékovom rytme sa opája upírska mládež v pôvodne celovečernej Buffy, premožiteľke upírov.
Do pieskom zasypanej aztéckej pyramídy niekde v mexickej pustatine nikto nevlezie. Prebudujte ju však na obetnú svätyňu, na vrchole ktorej je bar, kde za zvukov gitár kapely Tito & Tarantulas na stoloch tancujú polonahé latinoameričanky a možno sa tam Od súmraku do úsvitu zdrží aj George Clooney. Úplne iný život vedú naši krvilační priatelia v Underworlde. Grupujú sa v budapeštských vilách a už sa ani neunavujú satím smrteľníkov, ale vyrábajú si syntetickú krv.
Zaujímavý život vedú upíri v ruskej Nočnej hliadke. Rozdelili sa na svetlých a temných a navzájom sa kontrolujú. Svetlí dávajú temným licencie ale tiež často robia chyby. Aké- to sa dozviete vo filme.
Filmov o upíroch je skutočne veľa ale je o nich napísaných aj množstvo kníh.
Určite by v knižnici žiadneho zberateľa hororov nemal chýbať klasický Stokerov Dracula.
Ide bezpochyby o jeden z najlepších hororov všetkých čias a asi ho nie je potrebné predstavovať.
Niekedy sa ale v roli milovníka krvi objavila aj žena, ako napríklad Carmilla (1872) hororového klasika I. S. Le Fana. Ten naviac do svojej novely priniesol trošku ľahko lesbickej erotiky.
Do klasickej upírskej literatúry patrí aj Anne Riceová zo svojou Upíriou kronikou(Interview s upírom, Kráľovná prekliatych, Upír s tvárou anjela).
Inak sa na „zubatých gentlemanov“ pozrel Brian Lumley v sérii kníh s názvom Nekroskop.
Šikovne mieša upírov, históriu, paranormálne javy, mimozmyslove vnímanie a špionáž v období Studenej vojny, pričom tam často vystupujú aj skutočné osobnosti.
ak chce niekto celkom zaujimavy pohlad na upirov nech si precita Sapkowskeho, Lukjanenka a Mievilla tu sa toho dozvie vela o rozdielnych pohladoch na toto tema...
hej a tie rozdielne pohlady na toto tema su docela moja zaluba...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.