Why is it always this way?

Začínam sa cítiť ako v groteske, alebo v nejakej animovanej rozprávke na štýl Toma a Jerryho, kde nejaká velmi zasmolená postavička ide po rovnej zemi a šlapne na hrable, schytá riadnu ranu a ide dalej ale zopakuje sa to znovu a znovu a znovu.

Podobne som na tom aj ja. Idem a schytám riadnu ranu.....poplačem si a idem dalej, ale ked už sa trošku upokojím a myslím si že sa môžem uvolniť a už ma žiadne "hrable" nečakajú, tak oni sa z ničoho nič zjavia a schytám ďalšiu ranu. A o všetkom rozhodujú len oni.

Len tie pomyselné hrable rozhoduju o tom či sa budem cítiť len trošku zle alebo fakt príšerne.
Nechutným spôsobom ovládajú môj život a keď si dovolím aspoň trošku si zachovať svoju bývalú tvár, tak ma zničia aj za to.

I'm too though to die but I don't want to live this life

 Záchod

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu