Čas a priestor sa vymedzuje pojmom chronotop „časopriestor“. Termín sa odvodzuje od Einsteinovej teórie relativity a v lit. teórii vyjadruje spojitosť medzi priestorom a časom. Čas sa v literatúre zhusťuje, umelecky zviditeľňuje a priestor sa intenzifikuje, zapája sa do pohybu času, histórie. Častým chronotypom Urbanovej tvorby je krčma (miesto, kde príbeh vrcholý – kulminuje)
podľa T.Žilku:
Priestor v texte
Miesto, kde sa dej odohráva. Tematicky sa vymedzuje textotvornou opozíciou naturalizácia – exotizácia. Autor uplatňuje buď naturalizačné hľadisko (dáva prednosť domácemu prostrediu pred cudzím), alebo extotizačný aspekt (dáva prednosť cudziemu pred domácim). V slovenskej lit. prevláda naturalizačný princíp, s čím súvisí aj výber a stvárnenie postáv, ktoré vynikajú rýdzo slovenskými vlastnosťami (asi ani sám Žilka nevedel, čo má k tomu písať )
Čas v texte
V epike sa rozlišuje čas rozprávania a čas, ktorý je predmetom rozprávania. V epike prevláda minulý čas.
Podľa Všetičku:
Čas:
Kategória času sa v literárnom diele prejavuje niekoľkorakým spôsobom.
Z hľadiska časovej postupnosti hovoríme o čase chronologickom a retrospektívnom.
Chronologický čas
Pri tomto postupe autor zachováva časový sled, aký prebieha i v skutočnosti.
Retrospektívny čas
Autor, aby plne objasnil zmysel odvíjajúcich sa udalostí, občas porušuje ich prirodzený tok návratmi do dávnej i menej dávnej minulosti.
Dôsledným používaním retrosp. postupu dochádza k prelínaniu niekoľkých časových rovín (čo je príznačné hl. pre modernú prózu).
Temporálne postupy:
Cyklický čas:
Je to taký temporálny postup, pri ktorom autori prihliadajú na vzťah medzi prírodným a spoločenským dianím, to znamená, že vedú paralely medzi životom v prírode a v spoločnosti. Život dedinského človeka bol bezprostredne spätý s prírodou. Na jar sa spolu s ňou prebúdzal, nastal čulý spoločenský ruch a na jeseň sa ukladal na zimný spánok (na zimu odumieral). Kým jar predstavovala niečo nové, prebúdzanie sa k životu, zrod, jeseň/zima predstavovala presný opak, zánik a smrť. Takéto poňatie je predovšetkým v ľudovej tvorbe.
Sakrálny čas:
Je cirkevný liturgický čas. Autori sa zameriavajú podľa látky na tie dni v kalendári, kedy dochádza k magickým a obradným, alebo nadprirodzeným udalostiam. K tým patria predovšetkým Vianoce (hl. Štedrý večer), Veľká noc, Svätojánska noc, advent. Použitie sakrálneho času je v podstate trojaké:
1. keď sa behom určitého cirkevného dňa odohrá celý príbeh
2. keď je život jednotlivca, alebo kolektívu opisovaný na pozadí prebiehajúceho cirkevného roku (napr. Jonášove Jedenáste prikázanie)
3. keď sa počas cirkevného dňa odohrá iba časť príbehu (Drak sa vracia, 3 gašt. Kone)
- v takomto prípade je obyčajne sakrálny deň umiestnený na začiatok, alebo ďalšími prostriedkami zvýraznený
Signifikantný čas:
Je taký temporálny postup, kedy autor najvýznamnejšie dejové udalosti zasadzuje do dní nejakým spôsobom význačných. Inak sa prejavuje v dráme a inak v próze. V dráme sa dej v každom dejstve zasadzuje do dňa, ktorý je nejako významný pre konajúce postavy (Čechovove Tri sestry). V próze si takýto temporálny postup autor nemôže dovoliť z dôsledku nedostatku miesta. Takto môže byť vybudovaná poviedka. Jej dej v podstate zodpovedá jednému dejstvu.
Horálny čas:
(lat. hora – hodina)
je to čas neveľkého temporálneho rozsahu, čas viažuci sa k určitej hodine, počas ktorej, alebo okolo ktorej sa odohráva nejaká dôležitá udalosť(najčastejšie polnoc, príp. poludnie). Tento čas uplatnil napr. Erben v Kytici – Polednice, Svatební košile).
Priestor
Vo väčšine lit. diel je to, podobne ako čas a postava, záležitosť mimokompozičná. Priestor je širší pojem ako miesto deja (predstavuje vzťah medzi jednotlivými miestami deja).
Konštantný priestor:
Zahŕňa všetky sujetové diela, odohrávajúce sa na jednom mieste (jednota miesta je jedným zo základných znakov klasickej drámy)
Kontrastný priestor:
Je obyčajne dvojaký priestor, postavený voči sebe do protikladu (napr. mesto a dedina).
Konvergentný priestor
Priestor, ktorý sa behom deja zužuje (Rakús – novela Gendúrovci/ Pieseň o studničnej vode).
Migračný priestor:
Je to priestor, ktorý sa často sťahuje. Je príznačný predovšetkým pre pikareskný a dobrodružný román. Tento priestor sa vyskytuje aj v iných druhoch prózy. Pričom jednotlivé miesta majú pre postavy iný význam a dosah.
Návod
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
nevieš mi povedať názor práce, z ktorej to máš od T.Žilku?