Po porážke nacizmu sa na krátke 3 roky ukázala možnosť nadviazať na slobodný rozvoj literatúry. Prejavilo sa to širokou pluralizáciou umeleckých smerov a skupín. Udalosti z roku 1948 však rozhodli o smerovaní literatúry na ďalších 42 rokov. V kultúre bol nátlak zameraný hlavne zvlášť na tvorcov opierajúcich sa o kresťanstvo, avšak prenasledovaný boli i ľavicovo orientovaní umelci u ktorých bolo podozrenie, že sympatizujú s avangardným modernizmom.
Rada autorov odišla do exilu (Ivan Blatný, Egon Hotovský, Pavel Tigrit, Jan Čep..). Po uväznení Jana Zahradníčka, Josefa Palivce, Zdeňka Kalisty, Jana Dokulila a po popraveZáviša Kalandru (1950), po zastavení všetkých nekomunistických časopisov (Kritický mesačník Václava Černého, Obzor, Seifertova Kytice, Akord, Doba, Kolo, Listy, Generace...) po zavedení prísnej cenzúry sa začala neblahá éra rozštiepenia literatúry na oficiálnu (povolenú a podporovanú) a nepovolenú, vykázanú z knižníc a vydavateľstiev, vydávanú v publikáciách exilových nakladateľstiev, alebo v strojopisných opisoch. Pre takúto literatúru sa vžil termín SAMIZDAT.
České samizdatové publikácie boli šírené len v úzkom okruhu priateľov a išlo o uchovanie literárnych prác v dobe, keď v bežnej edícii nedostávali šancu. Na rozdiel od samizdatovej literatúry, tá po roku 1948 mala konzervačný charakter a to hlavne u tvorivých skupín surrealistických zoskupení, ale tiež u prevej undergroundovej generácie, ktorá v rokoch 1949-1950 založila edíciu POLNOC.( pod vedením Iva Vodseďálka mala do roku 1954 získaných 44 titulov poézie, prózy, kolážových románov a esejí.)
Prvá vlna exilantov to nemala ľahké. Európa sa spamätávala z vojnových rokov a Amerika nemala na utečencov prívetivé názory, publikačných možností bolo málo. Časopisov orientovaných na kultúru bolo tiež pomerne málo. Vychádzali krátko mesačník Skutečnos a Hlas domova (14denník vychádzal v Melbourne). Od prvých rokov organizoval nakladateľskú činnosť Robert Vlach. V Stockholme, Lunde Normane redigoval Sklizeň svobodné tvorby a tiež bol lit. poradcom v londýnskej edícii Satira.
Prehľad ďalších vydavateľstiev:
Paríž – edícia Neviditeľný domov (Meda Sokolová)
Rím – Kresťanská akadémia(František Planner, neskôr Karel Vrána)
Mníchov – edícia Kamenný erb a Lucernička (Antonín Kratochvíl) + románová knižnicu revue Archa
Viedeň – edícia Bohemica Vienesia (funkcionár spolku krajanu Karel Matal
Toronto – nakladateľstvá Nový domov, Naše hlasy
New York – Moravian Library

Základné princípy, ktorými sa mala riadiť nová oficiálna tvorba boli zhrnuté do pojmu SOCIALISTICKÝ REALIZMUS
- bezduché prijímanie sovietskej kultúrnej politiky
- preceňovanie aktuálnej tématiky a výchovnej funkcie diela
- nerešpektovanie vlastného špecifika umenia
- nerešpektovanie estetickej funkcie um.
- Nerešpektovanie tvorivej individuality

Jedným z prvých prejavom ovplyvňovania literatúry bol referát Třicet let boju za českou socialistickou poezii. Prednesený na začiatku 50 rokov Ladislavom Stollom (vyšiel aj knižne).
Optimisticky vyzdvihol verše S. K. Neumanna a J Wolkra. Naopak zavrhol poéziu Halasa (údajne pre silný subjektivizmus a morbídnosť) a odsúdil i tvorbu Teigeho, Hory, Seiferta.
Proti schématizmu svoj hlas často dvíhal Vítezslav Nezval.
Rok 1956 znamená uvolnenie aj pre literatúru a odsúdenie stalinovských praktík, čo sa prejavilo hlavne rozšírením publikačného priestoru jednak v časopisoch už vychádzajúcich, jednak v novo vznikajúcich periodikách. (Květen určený mladým autorom 1955-1959).
Pre oficiálnu domácu literatúru 60. rokov je príznačná kritická sebareflexia a snaha nadviazať prerušené kontakty s literárnym dianím vo svete. Umožňuje sa aspoň čiastočná tvorivá konfrontácia rôznych smerov. Vedľa seba pôsobia vyznavači undergroundu (nevedomá paralela beat generation), ortodoxní surrealisti združení okolo Vratislava Effenbergra a surrealisti skupiny Ra a tiež básnici vychádzajúci z poézie všedného dňa. Básnici nástupnej generácie sa diferencujú okolo časopisov Tvář a Sešity. Vracajú sa aj katolícky orientovaní básnici.

OFICIÁLNE VYDÁVANÁ LIT.:

Ako najtrvalejšie hodnoty povojnovej liter. sa ukázali s odstupom času básne a zb. Františka Halasa, Viléma Závadu a Jaroslava Seiferta (tiež Holana, Hrubína a Záhradníčka)

Vladimír Holan
Reaguje 4 skladbami, kt. boli neskôr vydané pod názvom Dokument :
Dík sovětskému zvazu
Je postavená na kontrastnom stretnutí krutosti vojny a jej bohatierskych pomstiteľov. Panichyda
Filozofická polemika básnika s bohom.
Rudoarmějci
Pokračovanie lyricko – epickej línie započatej vojnovými poémami (Terezka Planetová a Cesta mraku). Tu dochádza k zblíženiu so skupinou 42.
Tobě
Príležitostná politická lyrika, kt. zhrnul do tejto zbierky.
Na postupu
Intímna lyrická tvorba.

František Hrubín
Chléb s ocelí
Zmena pod nátlakom doby z melancholického lyrika až apel heslovitého pátosu.
Jobově noci
5-dielna skladba pôvodne určená k recitácii
Nesmírný krásný život, Hirošima
Výrazná depoetizácia, detail nadobúda vesmírne rozmery

Jan Zahradníček
Stará země
Vznikala prevažne počas vojny.
La Saletta
Odmieta z katolíckych pozícií víťazný pokrok ľudstva bez Boha.
Materialistické smerovanie vidí ako plytvanie silami.
Znamení noci, rouška Verončina
Obe vyšli v českých nakladateľstvách až v roku 1991
Dům strach a Čtyři léta
Napísal ich vo väzení. Vykonávateľ jeho pozostalosti B.Fučík ich rozdelil do týchto zbierok.


Skupiny:
OHNICE – skupina hlásiaca sa k odkazu Jiřího Ortena. Podľa jeho dvojzväzkového zborníka

SKUPINA 42 – najvýznamnejšiu rolu v českej poézii mala táto skupina. Neprežila však február (únor) 1948. Blatný emigroval a Kainar sa nechal inšpirovať inými ideami (ostatný členovia nesmeli publikovať, alebo uverejňovali svoju tvorbu len ťažko)
Členovia:
Jiří Kolář
Sedm kantát, Limb a jiné básne, Ódy a variace
Je tu patrný kritický vzťah k poézii medzivojnovej avantgardy. Využívaním rôznych jaz. rovín vznikajú lit. koláže
Mistr Sun o básnickém umnení
Oficiálna zb. z 50 rokov
V 60rokoch mu bolo dovolené publikovať: Vršovický Ezop, Nový Epiktet, Návod k upotřebení
Od konca 50 rokov sa pokúšal i o tvz. Experimentálnu poéziu. V Paríži uspel hl. ako výtvarný umelec.
Josef Kainar
Příbehy a menší básne, Osudy (Lazar, Marie z Magdali, Adam, Noe)
Nové mýty
Výrazne ovplyvnené poetikou skup.42
Irónia a sarkazmus
Potom sa dal do služieb politickým potrebám: Veliká láska, Člověka hořce mám rád,
Lazar a píseň je už v znamení objektívnejšej lyriky.
Ivan Blatný
Po vojne sa hlásil ku komunistickej strane, ale v marci 1948 zostal natrvalo v Anglicku. Exil znášal ťažko. Pred odchodom vydal ešte Hledání přítomného času.

DYNAMOARCHYSTI – združenie autorov okolo Mladej fronty. Vydali zborník Aktiv. Usilovali sa o ľudovosť. Patrili tam napr. Ladislav Fikar, Eduart Petiška

SKUPINA SYNTETICKÉHO REALIZMU – výrazne ľavicovo orientovaná. Združovali sa okolo rudého práva a pojem syntaktický namiesto socialistický používali z taktických dôvodov. Patrili tam napr. Michal Sedloň, Ivan Skála..

SKUPINA KRESŤANSKÉHO HUMANIZMU – mali k dispozícii časopis Vyšehrad.
Členovia:
Ivan Slavík
Profesor v Domažliciach, často krát hovorca generácie katolíckych básnikov, ktorú považuje za „stratenú“ . zbierky: Snímání, Osten, Hlohový vítr, Denník Arnošta Jenče.
Jozef Suchý, Vladimír Vokolek

SKUPINA RA – surrealistická skupina. Prezentovala sa zborníkmi A zatím co válka, Skupina Ra. Predstavili sa na večeroch Mladé literatury v Umělecké besede. Jedným z iniciátorov bol Ludvík Kundera, Zdeněk Lorenc, Oldřich Wenzl

Poetistická generácia:

Vítezslav Nezval
Obracia sa po novú inšpiráciu k rodnému kraju a zážitkom vlastného života.
Z domoviny
Křídla
Príležitostná lyrika (smrť Halase a Biebla)
Chrpy a města
Uzatvára jeho básnickú tvorbu
Nedokončená
Posmrtne vydaná, usporiadaná Vlastimilem Fialou.

Konstantin Biebl
Bez obav

Jaroslav Seifert
Pre neho znamenajú 50 roky tretiu vývinovú etapu jeho tvorby. Po mechanickom spojení veršov v zb. Jaro, sbohem a po necitlivom, súdobou kritikou odmietnutom diele smutne ladenej Písni o Viktorce vydáva zb. Maminka (básne sú písané rytmicky pravidelne, stroficky členeným veršom.)

Ďalší autori: Vilém Závada (Polní kvítí), Jan Noha..

Skupina básnikov Všedního dne:
Sformovali sa najprv okolo časopisu Květen
Prvým impulzom bolo náhodné spojenie básne Josefa Brunknera (Óda na sušení prádla) a článku Miroslava Holuba (Náš všední den je pevnina) v prvom čísle druhého ročníka časopisu.

Oldřich Mikulášek
Jeho prvá báseň mu vyšla v Obzore.
K svojej poeticky ladenej prvotine (Černý bílý ano ne) sa pozdejšie nehlásil.
Vojnové zbierky:
- Marné milování
- Křídlovka
- Tráva se raduje
- Podle plotu
Boli ovplyvnené Halasom.
Pulsy s motívom tragiky a radosti sú už Mikulášikovsky osobité.
- Horoucí zpěvy
- Divoké kačeny
- Ortely a milosti


60. roky
K vrcholným zjavom českého básnictva povojnového obdobia patria František Hrubín, Jaroslav Seifert a Vladimír Holan.

František Hrubín

Proměna – je založená na konfrontácii dvoch pásiem. Prvú tvorí stará gr. báj o riziku vzletu a pádu. V druhej zobrazuje júnovú nedeľu, kde sa davy ľudí kúpu na opaľujú na brehu Vltavy.


Až do konce lásky – súbor veršov a úvah o poézii.
Romance pro Křídlovku – poéma je vybudovaná na plastickom vykreslení postáv. Zložitá kompozícia a prelínanie časových rovín.
Černá denice – prelínanie spomienok a snov.
Lásky – medailóny o jeho priateľoch a literárnych láskach.
Torzo nocí – preklady.

Jaroslav Seifert

Po vydaní zbierky Maminka sa pre chorobu a nepriazeň oficiálnych dirigentov českej literatúry odmlčal na viac ako desať rokov. V návrate opustil melanchóliu a nástrojom sa mu stáva civilný voľný verš, skoro bez metafor. Vracia sa ku konkrétnym zážitkom svojho života, ako aj celonárodným udalostiam. Na prelome 60-70 rokov ako predseda Svazu českých spisovatelu otvorene vystupoval proti normalizačným opatreniam a nesmel preto skoro ďalších desať rokov publikovať oficiálne.
- Koncert na ostrově
- Odlévaní zvonu
- Halleyova kometa

Vladimír Holan

Po odmlčaní v 50 rokoch sa vrátil do kontextu najprv výberom prekladov (Cestou) a výberom z dovtedajšej tvorby (Noční hlídka srdce, Ptala se tě...). Holanova poézia sa prezentuje v dvoch líniách. Prvú tvoria zbierky expresívnej lyriky:
- Bez názvu
- Bolest
- Na sotnách
- Asklépiovi kohouta
- Předposlední
- Sbohem?

Holanova tvorba zámerne provokuje, pohybuje sa medzi vulgarizmom a poetickým neologizmom. Hojne využíval epizeuxu.
Druhú líniu tvorí príbehová, lyrickoepická tvorba.
- Příběhy
- Noc s Hamletem
- Noc s Ofélií (epilóg)

Noc s Hamletem vyšla v najkrutejšom období básnikovho života. Nočný dialóg básnika s Hamletom je sústredený na odhaľovanie tajomstiev bytia. Jeho znamenia sú ukryté v mlčanlivosti, preto sú mnohovýznamové.

 Návod
Komentuj
 fotka
d170  27. 6. 2009 17:25
No nebudem sa tváriť, že literatúra ma zaujíma najviac na svete, ale pekne napísané. Všimla som si aj pár iných tvojich blogov, naozaj je to zrozumiteľne napísané. Len škoda, že to píšeš až teraz, pred pár rokmi ked som maturovala by sa mi to naozaj zišlo.

Ale určite to niektorým pomôže aj v tejto dobe
 fotka
shelia  27. 6. 2009 17:37
@d170 tak ja som to potrebovala az teraz na statnice...
 fotka
d170  27. 6. 2009 17:45
@shelia Som si myslela, že to až teraz potrebuješ, ale naozaj je každa téma napísaná zrozumiteľne, úplne čo sa teda o väčšine referátov na rôznych stránkach povedať nedá.
 fotka
shelia  27. 6. 2009 17:48
@d170 dakujem, uznanie velmi potesi
Napíš svoj komentár