To by ste radi videli,
ten fosfor!
Tráva mení v každom ročnom období svoju farbu.
Fosfor - je chemický prvok, v ktorom tráva svieti, oživuje teda farbu trávy.
V 3. verši tejto strofy je použité prirovnanie Tú lúku svietiacu ako hodinky,
keď ukazuje jar!
Prirovnanie nám hovorí, že si neuvedomujeme, že aj tráva svieti. A to je opäť náznak toho, že tráva mení farbu.
Ešte je mäkká, slabá a opäť mení farbu, čo je vyjadrené epitetonom zelený kabriolet.
Posledným veršom ó, akcelerácia tráv! autor vzdáva vážnosť tráve, vzdáva jej aj zároveň hold, aká je tráva dokonalá.
Polysyndetonom A chlorofyl
A jarné klíčenie!
A dvestotisíc iných hlúpostí! je zdôraznené to, ako je tráva úžasná tým, že sa vyvíja a rastie.
Anaforou Zaspievaj niečo veselé,
zaspievaj, ale rýchle! je zdôraznené to, ako tráva spieva. Je však otázne, či môže tráva spievať. Ona nespieva, ale istý zvuk, nazvem to spevom, robí vietor, ktorý akoby spieva, keď sa pohráva so stebielkami trávy.
V 3. strofe nám prirovnanie Splašení ako jelene naznačuje, že čas uteká a každý starne.
Starneme tráve na očiach - tráva vidí všetko, len my si to neuvedomujeme.
4. strofa
Postupom času ako starneme nás opúšťajú sily, už to nie je len šialenstvo tribún. Sú tu mladí ľudia, ktorí sú len akési žriebätá, koníky lúčne, napodobňujúce cval - títo mladí sú plní života.
Naďalej si vyskakujú a spievajú. Tráva si ďalej rástla a nikto sa jej neopýtal Prečo? A kam? Nikoho to nezaujíma. Nech si len rastie.
Anaforou Kto sa spýtal na jej vnútorný život?
Kto aspoň steblo trávy preložil - pýtame sa, kto sa vlastne o trávu staral. Určite by bola za jej opateru ľuďom vďačná. Nič, iba oheň a dážď - iba slnko a dážď sa rozprávajú s trávou, iba tieto 2 živly sa starajú o trávu.
V ďalšej strofe je opäť použitá anafora nad chrbtami krtov,
nad hrobom,
nad hrobom, je vyjadrené to, že aj tráva pracuje, má svoje posolstvá. Stará sa o krtkov, a rastie aj nad hrobmi. Dokáže počúvať a vnímať ľudské emócie, čo je vyjadrené aj metaforou - nárek mora (plač).
Ďalšou anaforou dejiny vojen,
dejiny filatelie a futbalu.
Dejiny trávy nikto nenapísal - mnohí spisovatelia, filozofi a sami ľudia napísali dejiny vojen, filatelie a futbalu, avšak dejiny trávy nikto nenapísal. Zdalo sa to zrejme bezvýznamné písať o tráve. Veď koho by už zaujímala obyčajná tráva. No jej dejiny sú tu stále. Tráva vždy bola, rástla, vyvíjala sa a hynula. Exituje od nepamäti a bude existovať naďalej.
V tejto strofe použitý epiteton zlatovlasá hlava. A mnohý kohútik v nej stratil hrebienok - tráva prežila mnohé letné lásky a vie o tajomstvách, o ktorých nevie nik, len ona. Zažila aj vraždy, cudzoložstvá. Tráva je však trpezlivá. Nič nepovie. Mlčí.
Nad trávou by sme sa nemali povyšovať. Anaforou Tráva vie, od čoho mŕtvych bolí zub,
tráva vie všetko o živote a smrti.
Tráva ma presný zoznam nádejí a sĺz autor naznačuje, že tráva vie o tajomstvách smrti a života. Ona len vyčkáva kedy aj my budeme poď ňou - podčiarkla si vás zelenou.
Raz pochopíme, prečo to tak je a odhalíme isté súvislosti, ktoré sa skrývajú v tráve.
Poď - autor vyzýva, aby sme počúvali ako sa tráva trápi, čo je vyjadrené epitetonom pôrodné bolesti.
Katachrézou kŕč koreňov, praskanie buniek je zvýraznené, že tráva trpí.
Nakoniec všetko pochopíme. A nakoniec autor nabáda k tomu, aby sme počúvali. Ale počujeme, len to, že tráva sa „rozpráva“ len so slnkom a vodou, tak ako to je už spomenuté v inej strofe - Nič, iba oheň a dážď!
Autor touto básňou zrejme chcel pozdvihnúť dôležitosť trávy, ukázať ľuďom, že tráva nie je len taká obyčajná, ako sa domnievame. Nie je to len tráva, po ktorej každý šliape.
Báseň je písaná voľným veršom. Veľmi často sa v nej vyskytujú výkričníky, čím autor chcel vzbudiť pozornosť. Veľmi časté sú v nej aj anafory.
Recenzia
Komentuj
2 komenty k blogu
1
vinyl1
6. 6.júna 2009 13:21
len tak dodatok..niektore slova v texte by mohli byť zvýraznene tmavou farbou
Napíš svoj komentár