Martin Kukučín zobrazuje vo svojich dielach život jednoduchého, prostého ľudu. Zameriava sa na kladné aj záporné vlastnosti ľudu. Jeho nedostatky zobrazuje pomocou humoru. Je predstaviteľom opisného realizmu. Je prvým z autorov prózy, ktorý presahujú rámec literatúry svojou kvalitou diel.
Umeleckým vrcholom jeho realistickej tvorby, ktorá vznikla počas pobytu na ostrove Brač v Dalmácii je román Dom v stráni, ktorý dosiahol výrazný čitateľský úspech. Témou bola láska a smrť a román znamenal koniec úsmevného humoru a idylickosti v Kukučínovej tvorbe. Dielo Dom v stráni je dvojzväzkový román. Je opisom jedného roku života na dalmátskom ostrove Brač, kde Kukučín žil v rokoch 1894-1907.
Autor v diele Dom v stráni rieši problémy každodenného života. K moci sa dostáva buržoázia, ktorá odsúva zemianstvo, ktoré aj tak spelo k záhube. Jeho záhubou bolo lipnutie na starých tradíciách a zásadách. Vidíme to na postave Šory Anzuly, je statkárka, ktorá sa nemôže zmieriť s tým, že je syn Niko túži po novom živote. Niko Dubčic (Šorin syn) je statkárskym reprezentantom a hľadá pomoc u buržoázie. Šora je však pyšná a hrdá zemianka, ktorá má ešte silu stlmiť rozpad zemianstva. Zemania boli potomkami starej šľachty. Mate Berac je patriarchálny typ sedliaka, ktorý lipne na starých tradíciách. Mate je vo svojej rodine i v širšom okolí akýmsi patriarchom, ktorý silou svojej osobnosti dbá, aby sa dodržiavali nielen zvyky a tradície, ale aj nepísané, no prísne zákony společensko - triednych vzťahov. Na ich základe sa usiluje o harmóniu vo vlastnej rodine i v súžití s inými, najmä so statkárskou rodinou Dubčícovcov. Mate musí vo svojom dome riešiť drobné i väčšie spory, hádky medzi nevestou a testinou i vlastne nezhody so synom, čo ukazuje na generačné problémy.
Autor sa sústreďuje na dve rodiny. Chce porovnať svet sedliakov - težaci a svet statkárov - šorni. Autor tu presne zachytáva jazyk Chorvátov. Používa francúzsky, taliansky, latinský jazyk. Pretože sa dej odohráva v Dalmátskom prostredí, v diele môžeme nájsť množstvo nárečových slov z tohto prostredia.
Celá dejová línia románu Dom v stráni je založená na konflikte medzi Nikom a Katicou. Príčinami neúspechu ich vzťahu je jednak rozdielny sociálny pôvod a na druhej strane rozdielne korene ich lásky.
Keďže ide o realistický román, autor jednotlivé postavy a ich konanie opisuje objektívne, s ich dobrými, ale aj zlými vlastnosťami, pričom ale nezachádza do extrémov. Rieši sa tu kažodenný problém. Témou románu je láska zámožného Nika Dubčica k sedliačke Katici Beracovej, pričom ich vzťah sa nemôže zakončiť svadbou, pretože sa principiálne prieči rodinným tradíciám a všeobecným zvyklostiam.
V diele sa obajvujú náznaky idyly a sentimentalizmu. V príbehu záleží na akcii, na tom, čo sa stane. Autor v tomto diele pracuje na detaile, ktorý hovorí o celku viac, ako opisovanie.
Ideou diela je to, že autor poukazuje na rozdiel medzi dvoma vrstvami. Zobrazuje dobu, keď nastupuje kapitalizmus.
Príbeh sa odohráva v prostredí malého juhoslovanského mestečka začiatkom 19. storočia.
Postavy:
Niko Dubčic – mladý, bohatý, prelietavý, statkár, predstaviteľ vyššej vrstvy
Katica Berac – sedliačka, mladá, pekná, pracovitá, predstaviteľka nižšej vrstvy, Nikova snúbenica.
Mate Berac – sedliak, pracovitý, múdry, dobrosrdečný, otec Katice, ideál sedliaka.
šora Anzula – Nikova matka, pracovitá, rozumná, statkárka, obľúbená v meste.
Dorica – mladé šikovné dievča.
Zandome – Nikov priateľ, prefíkaný, figliar.
Paško Bobica – mladý, usilovný, sedliak, nerozvážny.
Postavy v diele sú prvoplánové. Pohybujú sa v kostole, na námestí a v nemalom množstve v iných prostrediach ako napríklad v prístave, pri mori a vo viniciach. V skutočnosti je však veľkosť tohto priestoru malá, pretože všetky tieto miesta sa nachádzajú vždy v jednom a tom istom neveľkom mestečku. Pre toto môžeme hovoriť taktiež o jednote miesta deja.
Týmto románom o láske a smrti chcel autor ukázať život sedliakov a statkárov v jednej juhoslovanskej dedine. Prostredníctvom dvoch nie rovnocenných rodín nám popísal konflikty, ktoré medzi ľudmi vznikajú najmä kôli ich postaveniu v spoločnosti. Román vychádzal v rokoch 1903-1904 v dvoch ročníkoch Slovenských pohľadov na pokračovanie a v tom čase bol najvzácnejším románovým dielom.
Ivan Branislav Zoch za spolupráce s manželkou Milinou preložil Kukučínov Dom v stráni do chorvátčiny
Dielo Dom v stráni som čítala aj na strednej škole, no vtedy som ho chápala a zapamätala som si ho po obsahovej stránke, no keď som ho čítala teraz na vysokej školy všímala som si už a iné věci ako len obsah. Dielo sa mi páči a hovorí o kvalitnej tvorbe autora.
Recenzia
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár