Dielo od Antoine de Saint-Exupéryho je epickou prózou, žánrovo je to filozofická rozprávka pre dospelých, no môžu si ju prečítať aj deti. Kompozične sa skladá z 27 kapitol. Každá kapitola je ilustrovaná samotným autorom.

Dej príbehu sa odohráva na Saharskej púšti a okolitom svete, vo vesmíre a príbuzných planétach, ktoré princ navštevuje.
Rozprávačom je pilot, ktorý havaruje na púšti, kde stretáva malého princa. O svojom príbehu rozpráva ako o „stretnutí pre šiestimi rokmi.“ Hlavnými postavami sú malý princ a pilot.

Myslím si, že rozprávky podmieňujú detskú predstavivosť, ktorú neskôr dospelí strácajú. Preto sú obrázky v rozprávkových knihách tak potrebné. Malý princ je ich názorným príkladom. Hneď zo začiatku sa v knihe objavuje porovnanie detskej a „dospeláckej“ predstavivosti. Šesťročný chlapček namaľuje hada, ako trávi slona. A to preto, že v jednej knihe uvidel zase iný obrázok, ako had prehĺta šelmu.
Svoj obrázok ukázal dospelým a pýtal sa ich, čo si myslia, že to je. Ti však bez váhania odpovedali, že je to samozrejme klobúk. Dospelí totiž nad takými vecami nepremýšľajú a pripadá im to ako hlúposť a zbytočnosť. To nad čím deti premýšľajú a snaží sa prísť na to, prečo to tak je, dospelí berú ako samozrejmosť a nezaujíma ich to. Potom už teda nekreslil a ani sa kresliť nenaučil.

Na všetkých planétkach malý princ spoznával, akí sú ľudia a veľmi sa mu nepáčilo ich správanie, prišlo mu to veľmi zvláštne, skoro až sebecké. Vôbec nechápal, prečo sa tak ľudia správajú, zdalo sa mu to nezmyselné, ako sa mu zdalo nezmyselné pilotove maľovanie dospelým.

Celé dielo je popretkávané rôznymi úvahami autora, teda jedného hlavného hrdinu, hlavne o dospelých. Akí sú nechápaví, ako všade vidia len peniaze… Práve v tomto bol malý princ iný od ostatných. Všetko chápal tak, ako Antoine.

Filozofická rozprávka vedie čitateľa k aktívnemu podieľaniu sa na procese čítania, aby zapájaním fantázie zachytil hlbší zmysel.
Je o priateľstve prekonávajúcom osamelosť, o zodpovednosti, o umení získať si lásku ľudí. Hlavný hrdina cestuje po galaxii a navštevuje planéty, kde sa zoznamuje s obyvateľmi charakterizujúcimi svet dospelých. Nenachádza porozumenie, nechápe ich prevrátený hodnotový rebríček, je čoraz smutnejší a osamelejší. Po stretnutí s výhybkárom a obchodníkom s pilulkami utišujúcimi smäd pochopí nezmyselnosť večného ľudského náhlenia sa. Vďaka líške spoznáva podstatu, ktorá je pre oči neviditeľná, naučí sa vidieť srdcom. Pochopí v čom spočíva šťastie a preto sa po tom, ako ho uštipne had, jeho nehmotná duša, keď telo umrie, vracia domov k ruži, za ktorú cíti zodpovednosť. Alegorický príbeh založený na kontrastoch vyjadrený symbolikou zrozumiteľnou i deťom (srdce, kvetina, studňa, had, líška), zdôrazňuje úlohu citu, priateľstva a lásky, ktoré zbavujú človeka osamelosti a dávajú zmysel jeho životu. Autor zobrazuje svet pomocou detských očí, proti svetu racionalizmu, materializmu stavia priateľstvo, družnosť, lásku. Využíva pritom kontrasty život - smrť, oáza – púšť, priateľstvo – osamelosť. Dielo možno čítať v detskej úrovni ako rozprávku o malom princovi alebo vo filozofickej úrovni ako dielo o hľadaní pravdy a poznania, zmyslu života človeka.

Dielo má dve myšlienkové úrovne:

Filozofická úroveň – rozoberanie tém človek a poznanie sveta, svet ľudí a svet vecí, samota ako ľudský údel, priateľstvo ako hlavná hodnota ľudského života.

Epická úroveň – s poetistickými pasážami – rozprávanie o autorovom živote medzi dospelými: o havárii lietadla na Sahare a stretnutí s malým princom, rozprávanie o malom princovi a ruži, o planéte krása, o planéte márnivca, o planéte biznismena atď. Pôvodne je venované deťom, stalo sa jedným z najznámejších diel francúzskej literatúry vo svete.

Rozprávač bol dosť starý na to, aby zabudol kresliť, ale stále v ňom bolo čosi detské, čo mu umožňovalo pochopiť a spriateliť sa s malým, cudzím princom.
Malý Princ nás učí, že zodpovednosť vzniknutá zo vzťahu s inými nás vedie k väčšiemu pochopeniu a oceneniu toho, že aj iní sú zodpovední ku svetu vo všeobecnosti. Príbeh princa a jeho ruže je alegóriou na prírodu a skutočnú lásku. Princova láska k ruži je hybnou silou popri príbehu. Princ opúšťa svoju planétu kvôli ruži; ruža dovoľuje princovi rozprávať sa s
rozprávačom príbehu; a ruža sa eventuálne stáva dôvodom, prečo sa princ chce vrátiť späť na svoju planétu. Príčinou princovej lásky je jeho zmysel pre zodpovednosť voči jeho milovanej ruži. Kniha Malý Princ nám ukazuje, že to, čo dávame ľuďom je oveľa dôležitejšie ako to, čo dostávame späť.

Na prvých stránkach rozprávač vysvetľuje, že dospelí majú nedostatok fantázie, aby videli jeho prvú kresbu, na ktorej je had – boa, ktorý prehltol slona. Nevidia nič, len obyčajný klobúk. Ako príbeh pokračuje, autor ukazuje na ďalšie príklady „dospeláckej slepoty”, ktoré vidí malý princ počas svojho putovania, keď cestuje z planéty na planétu.
Princ reprezentuje otvorenosť a vnímavosť detí. Je cestujúcim, ktorého sa každý neprestajne vypytuje a snaží sa objasniť to, čo je očiam neviditeľné. Rozprávka naznačuje, že takéto pátranie je kľúčom k porozumeniu a šťastiu. Malý Princ nám ukazuje, že vek nie je hlavným faktorom, ktorým sa líšia dospelí a deti.

Príbeh princa a jeho ruže je alegóriou na prírodu a skutočnú lásku. Princova láska k ruži je hybnou silou popri príbehu. Príčinou princovej lásky je jeho zmysel pre zodpovednosť voči jeho milovanej ruži. Motív kvetinky sa neustále objavuje v princových rozprávaniach a realisticky opisuje vzťah muža a ženy. Vždy bola iná ako ostatné rastlinky na princovej planéte. Prišla na svet v tej istej chvíli ako slnko, ktoré v nás prebúdza život, zmysly a nehu. Rástla veľmi pomaly, no princ sa o ňu vzorne staral. Tým, že bol trpezlivý, sa jeho radosť násobila. V živote niečo rýchlo získané nemá častokrát takú cenu, pretože sa nedá plne vychutnať.

Rozprávač umiestňuje kresby do textu na presné miesta, aby vyjadril svoje náhodné stretnutia na púšti a aj keď sú jeho ilustrácie nenáročné sú zjednotené s dielom a bez nich je ťažké ho pochopiť. Kresby taktiež umožňujú rozprávačovi vrátiť sa do čias jeho detstva.
Rozprávačove ilustrácie príbehu zvýrazňujú Saint-Exupéryho presvedčenie, že slová majú limity a veľa právd sa nedá vypovedať slovami. Poznamenáva, že používa svoju prvú kresbu k otestovaniu ľudí, ktorých stretá. Niekoľko krát pripomína, že je pre neho veľmi dôležitá, pretože ju namaľoval vo svojich šiestich rokoch. Sklamal sa potom, ako zistil, že dospelí sú nevšímaví. Preto jeho rozhodnutie ilustrovať si vlastnú knihu tiež indikuje jeho návrat do stratenej nevinnosti detstva.




Autobiografické črty v diele

Rozprávka je zvláštne reálna a osobná, prinajmenšom v časti, kde Saint-Exupéry kreslí. Autobiografickosť sa prejavuje aj v tom, že autor sám havaroval v Saharskej púšti a počas jej prechádzania mal halucinácie, vrátanej jednej s fenkom (fenek berberský je akási „púštna líška“). Túto líšku neskôr zobrazuje v diele.
Saint-Exupéry sa objavuje v diele v osobe rozprávača aj v osobe malého princa. Rozprávač príbehu bol pilotom (presne ako autor) a veľmi jasne vyjadruje Antoinove filozofie, túžby a úsilia. Princov vzťah s ružou môže byť reflexiou autorovho vzťahu s manželkou. Princ je tiež vynálezca a pútnik v oblakoch – je to jedna z prvých vecí, ktorú majú rozprávač a princ spoločnú.

POSTAVY:

Malý princ

Zvláštny chlapček, ktorý sa z čista jasna zjavil na púšti. Je skromný, neskazený a úprimný. Vedel dávať otázky do omrzenia. Malý, plavovlasý chlapec s obrovskou dávkou detskej fantázie, ktorý nikdy nechcel odpovedať na otázky a za nijakú cenu sa nevzdá svojej položenej otázky, na ktorú nedostal odpoveď. Postupne nachádza odpoveď na otázku, čo je dôležité a rozhodne sa vrátiť domov.

Rozprávač

Pilot, ktorému sa na saharskej púšti pokazí lietadlo. Zistil, že malý princ mu pripomína seba, keď bol malý a uvedomí si, že teraz je už obyčajný dospelý s obmedzenou fantáziou a trpezlivosťou. Obľúbil si malého princa. Možno až doteraz čaká na návrat svojho malého princa .

Líška

Nemala rada ľudí, chcela od malého princa, aby si ju skrotil. Naučila Malého princa trpezlivosti. Prezradila mu, prečo je jeho ruža jedinečná - čas, ktorý jej venoval, ju robí dôležitou.



Ruža

Aj keď sa objavuje len v niekoľkých kapitolách, je pre príbeh dôležitou, vďaka svojej melodramatickej hrdej podstate. Je dôvodom odchodu princa z planéty a jeho začatia objavovania. Taktiež princove spomienky na ňu sú dôvodom jeho túžby vrátiť sa. Je postavou, ktorá postupne rastie na dôležitosti.

Had

Táto postava nás poučuje menej ako ostatné. V skutočnosti je had taký trúfalý, že svoje životné filozofie hovorí princovi len v hádankách.

Táto kniha sa mi veľmi páči, už len preto, že je to rozprávka, ktorá nie je tak jednoduchá a musí sa nad ňou trošku popremýšľať, každý si predstavuje veci inak. Nejaké postavy mali veľmi zaujímavé výroky. Hlavne malý princ, páčilo mi, ako nad vecami premýšľal, ďalej líška, jej dojemná prosba o kamarátstvo, a ešte by som priradila postavu hada, ktorý vychytal lakomstvo a bezohľadnosť mnohých ľudí.
Na rozdiel od ostatných rozprávok, ktoré väčšinou (takmer vždy) šťastne končí, táto rozprávka končí, dá sa na jednu stranu povedať tragicky a na druhú s dobrým pocitom, že sa malý princ vrátil domov. Veľmi smutné je úmrtie princa, ktorý bol schopný urobiť ku koncu príbehu všetko preto, aby jeho ruža nebola osamelá a nezahynula. Uvedomil si, aká je dôležitá.
Je tu ukázané ako dospelí ľudia strácajú detskú predstavivosť a pochopenie pre malichernosti.

Exupéry poukazuje na problémy doby, upozorňuje na absurdnosť dospelých a ich činov tým, že píše Malého princa ako rozprávku. V skutočnosti každá veta má hlbší význam a s postupom času čitateľom pribúdajú skúsenosti a pohľad na knihu sa mení. Dieťa vidí príbeh založený na dobrodružstvách a priateľstvách, no dospelým už prinesie odpovede na otázky -čo je zmysel života, kde ho hľadať, aké hodnoty majú vyznávať, ako správne žiť. V Exupéryho postavách sa nájde každý, čo vysvetľuje univerzálnosť jeho diela. Vo svete peňazí, tvrdej politiky a byrokracie by sa mal však človek na chvíľu zastaviť a spýtať sa sám seba, či je naozaj šťastný a či robí šťastných aj druhých. A mal by si pripomenúť, že aj on bol raz
dieťaťom.

Autor je jasne na strane detí, reprezentovaných malým princom, ktorý veril, že skutočne potrebné boli veci spojené s predstavivosťou. Pre neho bolo najnutnejšie vedieť, či ovečka, ktorú nakreslil rozprávač, mu zožerie jeho ružu. Neskôr v príbehu na to prichádza aj samotný rozprávač a začal chápať jeho obavy. Nakoniec hovorí, že otázka ovečky a ruže je taká dôležitá, že zmenila jeho pohľad na svet, pretože pochopil dôležitosť samotnú.

Hlavná myšlienka: Dospelí nikdy nevedia pochopiť sny a nálady detí. Malý princ je o detstve a dospelosti, o láske, sile priateľstva, o ľudských vlastnostiach a o všetkom, čo je na tomto svete dôležité...

 Recenzia
Komentuj
 fotka
johnysheek  31. 5. 2009 01:58
je to pohlad dietata ci dospelaka??

lebo kazdy v tom vidi nieco ine.. a malokedy to co sa uci na hodinach slovenciny



v kazdom pripade sem musim upriamit pozornost @murcatko



inak pekne spracovane..

tu knizku mam velmi rad
 fotka
murcatko  31. 5. 2009 02:10
kto tu na mňa upriamuje?
 fotka
murcatko  31. 5. 2009 02:16
@shelia ináč pekná interpretácia
 fotka
shelia  31. 5. 2009 09:08
@johnysheek pohlad dospelaka, pisala som to ako pracu na vysokej skole



@murcatko diiik
 fotka
georg21  6. 1. 2013 00:29
Napíš svoj komentár