Bol predstaviteľom proletárskej poézie - v centre „proletárov“ a ich tvorby stojí sen o slobode, o premene sveta, sen o novom usporiadaní spoločnosti
Vo svojom básnickom diele vyjadril Jiří Wolker všetky aspekty proletárskej poézie. Najprv bol členom brnianskej Literárnej skupiny, no neskôr - počas štúdií v Prahe - vstúpil do umeleckého spolku Devětsil. Verše písal už v študentských rokoch. Debutoval zbierkou Hosť do domu (1921), v ktorej vyslovil dôverný, láskyplný vzťah nielen k ľuďom, ale aj k prírode a k veciam. Jeho životná púť sa skončila predčasne – po márnom liečení v Tatranskej Polianke zomrel v rodnom meste v Prostějove v roku 1924.
Wolker uzavrel svoje dielo druhou zbierkou Těžká hodina (1922), v ktorej sa vyskytujú nové žánrové útvary, a to epické a baladické verše. Zbierka obsahuje najtypickejšie básne proletárskej poézie. Táto zbierka sa zaoberá sociálnymi problémami. Túto zbierku tvorí 6 básní:
Balada o nenarozeném dítěti
Autor píše o zrode lásky medzi dvoma milencami. Najprv sa dievčina bránila, no neskôr sa odovzdala svojmu milencovi. Sama seba sa pýtala, prečo by sa mu neodovzdala, keď mu už dala aj svoje srdce?
Wolkerova obraznosť v poézií je zjavná aj v tejto strofe: Láska je žena a muž,
Láska je chleba a nuž – teda tak ako patrí žena k mužovi, takisto patrí nôž ku chlebu.
Keď splodili dieťa nepovažovali to za hriech, zistili, že ak privedie žena dieťa na svet, budú žiť v biede a dieťa nemajú z čoho uživiť. Preto sa rozhodli, že pôjdu za lekárom, ktorý im pomôže sa dieťaťa zbaviť. Žena si potom vyčíta, že nie je žena, ale že je hrobom.
Baladu autor ukončuje otázkou. U čitateľa to vyvoláva estetický zážitok a možnosť zamyslieť sa, prípadne si domyslieť koniec príbehu.
V tejto básni je zachytená bežná životná situáciu, ktorú je ťažké riešiť nielen v dnešnej dobe, ale aj v dobe pred sto rokmi.
Báseň je zrozumiteľná, má rýchly dej a spád. Autor píše združeným a striedavým rýmom.
Wolker využíva skôr voľný verš pre napísanie tejto básne, lebo sa jednoducho a ľahko číta, niekedy mi to pripadalo skôr ako prozaické dielo, nie poetické.
Básnické prostriedky, ktoré v tejto básni použil:
• epifora: i mladí se smějí milovat, i chudí se smějí milovat
• prirovnanie: Pokojík jeho byl smutný a studený, jak těžká hlava mezi slabými rameny
• rečnícka otázka: je použitá v závere básne: Nenarodí se?
• epiteton: hospodárske sklenice, hladovým ústum
Balada o ženě, bohu a muži
Eroticky ladená báseň. Príbeh začína v kostole s kláštorom. Sestra Klára sa nechá zlákať svetskými radosťami, aj keby správne mala ostať pannou. Nechá sa zlákať fyzickou láskou a pritom by mala byť verná Bohu. Stane sa ľahkou ženou, no nakoniec ju z tohto sveta dostane modrookový kováč, do ktorého sa zaľúbi.
Balada o snu
O Janovi, ktorý túžil po spravodlivosti, po vyrovnaní sociálnych rozdielov medzi jednotlivými vrstvami spoločnosti. Sníval sa mu sen, v ktorom bolo všetko krásne, a tak, ako si to prestavoval. Márii sa snívali zlé sny, ktoré sa skončili, keď sa zaľúbila do Jána.
Musí sa zabít,
Musí sa žíť,
Ruce jsou zbrane,
Srdce štít - sociálna spravodlivosť sa dá dosiahnuť krutým spôsobom a moc majú tí, ktorí majú aj peniaze.
Balada o očích topičových
Hlavná postava je kurič Antonín. Jeho žena ho stále doma čaká, no on po nociach pracuje, aby ostatní ľudia mali svetlo. Pri svojej práci prichádza o zrak, o oči, ktoré sú pre človeka v živote najdôležitejšie. No aj napriek tomu, že pri práci prichádza o oči a zomiera, tak odchádza z tohto sveta s dobrým pocitom, že po ňom ostane na tomto svete jeho práca v podobe takej, že ľuďom pomáhal, že po sebe niečo zanechal.
Balada z nemocnice
Chorý muž v nemocnici túži po smrti, všade okolo je svetlo, len on je v tmavom kúte, preto chce, aby lekár umierajúceho pacienta preložil na iné miesto, aby on mohol byť na posteli, na ktorú svieti Slnko. Najemotívnejšie na mňa zapôsobila strofa: „Chcem jen žíti, kamaráde , proto jsem tě uškrtil“ – hovorí sa tu o chamtivosti človeka a o bezcitnosti.
Balada o námořníku
Balada o Námorníkovi je dielo, ktoré som veľmi jednoducho prečítala, lebo Wolkerove básne sú jednoducho napísané a rýmujú sa. Baladá má predspev, 5 spevov a dospev.
Rým, ktorý je v jednotlivých strofách použitý je buď striedavý:
Bez koncu šíré moře je, a
Jde vlna za vlnou, b
Hrob jedné vlny druhé je a
Zelenou kolébkou b
Alebo prerývaný:
„Bez tebe prsten věrnosti a
Jak led je – nehřeje- b
Bez Tebe pro mne samotou c
Noc každá oheň je. b
Alebo združený
Ve měste jsem jej koupila a
A srce na ňej vyryla, a
Abys musl si vzpomněti b
Až chléb budeš v cizine krájeti b
Wolker je veľmi citovo založený, čo je možné pozorovať pri čítaní tejto balady.
Číslo 7 symbolizuje v balade nešťastie, pr.:
Sedm let v bídě šťastná...
Že jsem mu tenkrát uvěřila,
Dnes vykoupit mužeš jenom moře, ty
Život dráv věrností šťasťný a teď prokletý.
Autor používa prirovnanie (Padesát mužu stojí jak padesát stromu v lese), epiteton (ženský blud, námořník opilý, lidským slovem)
a eufóniu (Za přístavem, na výšine
okny obrácený k moři,
pevný, bílý domek stojí,
a v něm ještě lampa hoří.
Táto balada sa mi páčila najviac. Vyvolávala vo mne pocity strachu, zdesenia aj ľútosti.
Prvý spev - Vystupuje tu Mikuláš, ktorý si vzal mladé dievča Evu a veľmi skoro po svadbe odchádza na more. Hovorí jej, že sa z mora vráti skoro a že na neho má Eva čakať. On odchádza na more, aby zarobil peniaze, lebo bez peňazí sa žiť nedá. Prikazuje Eve, aby odviazala ich psa, ktorý na ňu má dávať pozor.
V druhom speve píše autor o putovaní Mikuláša po svete – do San Franciska z Bomabaja. Stále myslí na svoju ženu, ktorá ho čaká doma. Jeho jedinou hviezdou, ktorá svietila na seba symbolizovala jeho ženu, ktorá ho čakala doma. „Kdybys ty hvězdo pohasla, zhas by mi celý svět! “.
V treťom speve píše autor o tom, ako prišiel Mikuláš do krčmy, v ktorej mu nalieva dievča víno. Vraj tam bol už pred siedmimi rokmi a tomu dievčaťu sľúbil lásku. On si na to nespomína. Spomína iba na svoju ženu. Dievčina sa vrhá do mora a umiera.
V štvrtom speve prichádza Mikuláš domov a vidí svoju ženu Evu ako je mu neverná. Hnevá sa na psa Fidelia, že svoju paniu neuchránil a pustil do domu iného muža. Námorník Mikuláš chce od zlosti zabiť psa, ale zľakne sa, lebo to čo vidí nie sú mŕtve oči psa, ale oči dievčaťa, ktoré prichádzajú z podmorských hlbín a sú prekliate.
„Mikuláši, proč zabil jsi věrnost a lásku mou?
Mikuláš vlastne zabil svoju vernú lásku a nevernú už nezabije.
V piatom speve Mikuláš chce napraviť svoju chybu a ostane verný ako stráž na majáku. Chce týmto aspon sčasti odčiniť to, že „zabil“ svoju milovanú Evu.
Baladá má predspev, 5 spevov a dospev.
Na hrobe Jiřího Wolkra sú umiestnené verše, ktoré si sám napísal v sanatóriu v Tatranskej Polianke 28. novembra 1923 (36 dní pred svojou smrťou).
Zde leží Jiří Wolker, básnik jenž miloval svět
a pro spravedlnost jeho šel se bít,
dřív než mohl srdce k boji vytasit,
zemřel mlád, dvacetčtyři let.
Ďalšia tvorba Jířího Wolkera:
Poéma Svatý Kopeček
Je ďalej autorom krátkych próz (Služka), próz pre mládež (Kominík) a jednoaktových divadelných hier (Nemocnice, Hrob, Nejvyšší oběť).
Svoje poslanie literatúry podal v statiach Proletářské umění a Umění všední či nedelní.
Návod
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár