Súvetie – podstata, klasifikácia. Typy súvetí.

Súvetie – podstata, klasifikácia. Typy súvetí.

Zložitejšou, vyššou syntaktickou jednotkou ako veta je zložená veta čiže súvetie. Súvetie je intonačný, gramatický a významový celok, zložený z dvoch alebo viacerých viet, ktorý vyjadruje jednú zložitejšiu myšlienku.
Podľa počtu viet v súvetí sa delia súvetia na:
1. jednoduché – zložené z dvoch viet a
2. zložené – zložené z troch a viacerých viet.
Podľa syntaktického vzťahu, ktorým sú vety v súvetí spojené, ich možno rozdeliť na:
1. priraďovacie
2. podraďovacie
3. zmiešané – priraďovaco-podraďovacie
Podľa vzájomného vzťahu obsahovej a formálnej stránky viet v súvetí možno súvetia rozdeliť na:
1. pravé
2. nepravé
Priraďovacie (parataktické) súvetia
Jednoduché priraďovacie súvetie je spojenie dvoch gramatický rovnocenných viet. Podľa toho, či vety sú alebo nie sú rovnocenné aj obsahovo, sa delia na pravé a nepravé.
Pravé priraďovacie súvetie je spojenie dvoch obsahovo aj formálne (gramaticky) rovnocenných viet. Podľa významového vzťahu medzi vetami rozlišujeme štyri základne typy týchto súvetí:
1. zlučovacie (kopulatívne)
2. stupňovacie (gradačné)
3. odporovacie (adverzatívne)
4. vylučovacie (disjunktívne)
Zlučovacie (kopulatívne) súvetie
- je spojenie dvoch obsahovo aj gramaticky rovnocenných viet na základe prostého priradenia, podobnosti, časovej alebo logickej následnosti. V porovnaní so všetkými ostatnými typmi priraďovacích súvetí tvorí zlučovacie súvetie otvorenú štruktúru, ktorá môže priať aj viac ako dva členy. (Trojčlenné a viacčlenné súvetia však tvoria zložené súvetia.) Všetky ostatné typy sú zatvorené štruktúry, ktoré môžu byť iba dvojčlenné (odporovacie a vylučovacie súvetie) alebo trojčlenné (stupňovacie súvetie).
Vety v zlučovacom súvetí sú spojené alebo zlučovacou spojkou alebo bezspojkovo.
Základom zlučovacou spojkou je spojka a. Je to jediná priraďovacia spojka, ktorá je viacvýznamová, preto môže spájať vety aj v ostatných typoch priraďovacieho súvetia. Ostatné priraďovacie spojky sú zväčša jednovýznamové, to znamená, že podľa druhu spojky možno určiť aj typ priraďovacieho súvetia. K zlučovacím spojkám ďalej patria: aj, i, ani, tiež, ani-ani, najprv-potom, najskôr-potom, najskôr-a tak, zasa, raz-raz, raz-(a) zasa, to-to, tu-tu, tu-tam, len-hneď...
Stupňovacie (gradačné) súvetie
Stupňovacie súvetie je spojenie dvoch obsahovo aj formálne rovnocenných viet, z ktorých druhá vyjadruje závažnejší obsah, napr.: Rizveselil sa, ba si aj zaspieval.
Základnou stupňovacou spojkou je spojka ba. Stupňovanie vyjadrujú aj spojky: i, nielen – ale, nielen - ale aj, ale aj, a navyše...
Odporovacie (adverzatívne) súvetie
Odporovacie súvetie je spojenie dvoch obsahovo aj formálne rovnocenných viet, ktorých obsahy sú navzájom protikladné, napr.: Prišiel, ale bolo už neskoro.
Základnou odporovacou spojkou je spojka ale. Vety v odporovacom vzťahu môžu byť spojené aj ďalšími odporovacími spojkami: no, lež, a (pred ktorým sa vždy píše čiarka, napr.: Sľúbil, a neurobil to.), len, lenže, iba, ibaže...
Vylučovacie (disjunktívne) súvetie
Vylučovacie súvetie je spojenie dvoch obsahovo aj formálne rovnocenných viet, ktoré vyjadrujú navzájom nezlúčiteľne deje, také, ktoré sa môžu realizovať naraz za tých istých podmienok. Jeden z dvoch dejov sa teda vylučuje, teda platí iba jeden z obidvoch dejov, napr.: Alebo prídem alebo napíšem.
Základnou vylučovacou spojkou je spojka alebo. Vylučovací význam môžu obsahovať aj spojky či – či, buď – buď, alebo – alebo.
Nepravé priraďovacie súvetia (nepravá parataxa)
Do nepravých priraďovacích súvetí sa spájajú vety, ktoré sú obsahovo jedna na druhej závisle, ale gramaticky sú podobné tak, ako keby boli rovnocenné, teda sú spojené priraďovacím vzťahom, ktorý sa formálne vyjadruje priraďovacou spojkou, prípadne bezspojkovým spojením.
Patria k ním:
1. príčinné (príčinno – vysvetľovacie, čiže explikatívne) súvetia
2. dôsledkové (konsekutívne) súvetia
3. prípustkové (koncesívne) súvetia
Príčinné priraďovacie súvetie je spojenie dvoch gramaticky (formálne) rovnocenných viet, z ktorých druhá vysvetľuje príčinu deja prvej vety, napr.: Nič som nekúoil, veď bolo zatvorené. Chodili si po svete, nemali totiž deti.
Spájajú sa najčastejšie priraďovacími spojkami: veď, však, totiž, čiže.
Dôsledkové priraďovacie súvetie je spojenie dvoch gramaticky rovnocenných viet, z ktorých prvá veta vyjadruje príčinu a druhá jej dôsledok, napr.: Bolo zatvorené, a tak som nič nekúpil. Nemali deti, nuž si chodili po svete.
Dôsledkový vzťah sa najčastejšie vyjadruje priraďovacími spojkami: a preto, a tak, a teda, nuž.
Prípustkové súvetie je spojenie dvoch gramaticky rovnocenných viet, z ktorých prvá vyjadruje okolnosť nepriaznivú pre realizáciu deja druhej vety. Dej tejto druhej vety sa však napriek tejto nepriaznivej okolnosti pripúšťa, napr.: Má len päť rokov, a už vie čítať.
Vety v prísudkovom súvetí sa najčastejšie spájajú spojkami: a(v odporovacom význame), a predsa, a jednako, aj – aj, i – i...


Podraďovacie (hypotaktické) súvetie
Podraďovacie súvetie je spojenie dvoch gramaticky nerovnocenných viet na základe závislosti vzťahu. Jedna veta v súvetí je hlavná (nadradená), nezávislá, druhá – vedľajšia (závislá) – ju bližšie určuje, pretože vyjadruje vetný člen hlavnej vety, ktorý alebo vôbec nie je v hlavnej vete vyjadrený, alebo je vyjadrený iba formálne – odkazovacím výrazom. Formálným znakom vedľajšej vety je podraďovacia spojka, prípadne podraďovací spájací výraz. V hlavnej vete môže, ale nemusí byť odkazovací výraz, napr.: Povedal (to), čo mal už dávno na srdci. Bol to (taký) človek, ktorý sa nebál povedať pravdu.
Podľa toho, ktorý vetný člen hlavnej vety vyjadruje vedľajšia veta, rozlišujeme podraďovacie súvetia s vedľajšou vetou: podmetovou, prísudkovou, vetnozákladovou, predmetovou, príslovkovou, prívlastkovou a doplnkovou. V teoretickej rovine sa uvažuje aj o vedľajšej vete prístavkovej.
Podmetová (subjektová) vedľajšia veta
Podmetová vedľajšia veta vyjadruje podmet hlavnej vety. Hlavná veta v súvetí s podmetovou VV alebo vôbec nemá podmet, alebo ho má vyjadrený iba formálne odkazovacím výrazom, ktorý nepomenúva podmet, len odkazuje na VV, napr.: Mrzí ma aj to, že som včera nepočúvol. Kto neskoro chodí, sám sebe škodí. Hovorí sa, že to nie je pravda.
VV podmetová môže byť k hlavnej vete pripojená alebo podraďovacími spojkami (že, aby, či...) alebo vzťaťnými zámenami kto, čo, ktorý...
Prísudková (predikátová) vedľajšia veta
- vyjadruje mennú (prisponovú) časť slovesno-menného prísudku. V hlavnej vete je iba sponové sloveso a prisponový – menný výraz zväčša zastupuje iba odkazovací výraz ten, taký, napr.: Otec bol taký, že ho mal každý rad. Som ten, čo dozrieval pod bičom otrokára.
V prísloviach a porekadlach sa sponové sloveso v hlavnej vete môže vynechať, v tom prípade je hlavná veta gramaticky neúplná (eliptická).
Vetnozákladová vedľajšia veta
- vyjadruje mennú prisponovú časť zloženého slovesno-menného vetného základu jednočlennej vety. V slovenčine je tento ty VV veľmi zriedkavý. V hlavnej vete je sponove sloveso (byť, ostať, zostať, zdať sa, vidieť sa...) v tvare 3. osoby jedného čísla stredného rodu (teda v neosobnom tvare), pri ktorom môže, ale nemusí byť odkazovací výraz tak. Menná časť – podobne ako pri prísudkovej vedľajšej vete – je vyjadrená vedľajšou vetou, napr.: Bolo mi (tak), ako by som umieral.
Predmetová (objektová) vedľajšia veta
- vyjadruje predmet k predmetovému slovesu (aj neurčitému, nielen k slovesu v prísudku) alebo k prídavnemu menu (ktoré si žiadá väzobné doplnenie) v hlavnej vete. Môže teda stáť iba pri takej hlavnej vete, ktorá obsahuje predmetové sloveso alebo adjektívum a v ktorej predmet nie je vyjadrený. V prípadoch, keď je predmet v hlavnej vete vyjadrený, má vedľajšia veta iba vetnočlenskú platnosť, napr.: Videli, ako kosci žnú obilie.(predmetová VV), ale: Videli koscov, ako žnú obilie. (doplnková VV) Nadradená veta môže, ale nemusí obsahovať odkazovací výraz, ktorý stojí v takom páde, aký si vyžaduje väzbu slovesa, prípadne adjektíva. Vedľajšia predmetová veta môže vyjadrovať priamy aj nepriamy premet v prostom alebo predložkovom páde substantíva. K hlavnej (nadradenej) vete sa pripája podraďovacou spojkou alebo vzťažným zámenom, napr.: Rozmýšľal o tom, čo počul. Povedz, kedy už konečne zaspí.
Príslovková vedľajšia veta
- vyjadruje príslovkové určenie slovesa, prídavneho mena alebo príslovky v hlavnej vete. Pripája sa k nej alebo všeobecnými priraďovacími spojkami alebo špecifickými spojkami, ktoré môžu pripájať iba príslovkové vety (hoci, lebo, pretože...)
Tak ako príslovkové určenie aj vedľajšia príslovková veta môže vyjadrovať príslovkové určenie:
miesta:
času:
príčiny:
prípustky:
účelu:
spôsobu:
miery:
účinku:
zreteľa:
Prívlastková (atributívna) vedľajšia veta
- vyjadruje prívlastok hociktorého substantíva (alebo substantivizovaného výrazu) hlavnej vety. Jej postavenie v súvetí – podobne ako postavenie nezhodného prívlastku – je veľmi pevné: stojí vždy za podstatným menom, ktoré rozvíja, napr.: Ulicu, v ktorej bývali, som nemeškal. K hlavnej vete sa pripája alebo vzťažnými zámenami alebo podraďovacími spojkami, napr.: Malpocit, že ho všetci prenasledujú. Mala oblečené šaty, ktoré jej veľmi pristali.
Vedľajšia veta vyjadruje ten vetný člen, ktorý v nej alebo úplne chýba, alebo je vyjadrený iba formálne – odkazovacím výrazom ten, taký, to, tam, vtedy...
Doplnková vedľajšia veta
- vyjadruje doplnok nadradenej vety. Viaže sa súčasne na sloveso a podstatné meno v úlohepodmetu alebo predmetu, môže VV doplnková vyjadrovať alebo podmetový alebo predmetový podlnok. Častejšia je vedľajšia veta, ktorá vyjadruje predmetový doplnok. Stojí najčastejšie po takej hlavnej vete, v ktorej je sloveso:
a. zmyslovo vnímané (vidieť, pozerať, počuť, cítiť...)
b. slovesá vyjadrujúce duševné procesy (myslieť, zabudnúť, rozmýšľať...)
c. slovesa s vyznamom “znázorníť”, opísať niečo, niekoho (nakresliť, ospievať, fotografovať...)
d. slovesá s významom nájsť (nachádzať, natrafiť, objaviť, zastihnuť...), pri ktorých je vyjadrené iba väzobné sloveso aj na jeho predmet. Zastupuje doplnok, ktorý býva v jednoduchej vete vyjadrený slovesným neurčitkom, napr.: Videli sme chlapca, akobeží k lesu.
Vedľajšia veta, ktorá vyjadruje predmetový doplnok, je dosť zriedkavá . Keďže doplnok vyjadruje vlastne druhotný prísudok vo vete, má aj vedľajšia veta doplnková istý vzťah k vedľajšej vete prísudkovej. Tento vzťah možno vyjadriť tak, že aj je v hlavnej vete sponové solveso, vedľajšia veta je prísudková. Ak miesto sponového slovesa je v hlavnej vete plnovýznamové sloveso, vedľajšia veta je doplnková.
Nepravé podraďovacie súvetie (nepravá hypotaxa)
- je spojenie dvoch obsahovo rovnocenných, nezávislých viet, ktoré sú spojené podraďovacou formou, ktorá sa realizuje prostredníctvom podraďovacej spojky. Podľa toho, či je významový vzťah medzi vetami zlučovací alebo odporovací (a teda či možno nepravé podraďovacie súvetie zmeniť na zlučovacie alebo odporovacie priraďovacie súvetie), sa delí nepravé podraďovacie súvetie na dva základne druhy:
1.zlučovacie
2. odporovacie
V rámci obidvoch druhov možno vyčleniť jednotlivé typy s tzv. nepravými vedľajšími vetami:
a. účelovými (so spojkou ale)
b. časovými (so spojkou keď, zatiaľ čo, kým)
c. vzťažnými (so spojoku čo, ktorý, pričom...)
d. podmienkovými (so spojkou ak – len pri odporovacích súvetiach)
O nepravej vedľajšej vete hovoríme preto, že v porovnaní so skutočnou vedľajšou vetou nepravé vety nevyjadrujú vetné členy nadradenej vety, ale sú s ňou obsahovo rovnocenné. Nepravú VV nemožno umeniž na príslušný vetný člen nadradenej vety, a teda ani zmeniť nepravé podraďovacie súvetie na jednoduchú vetu. Rozdiely medzi skutočnými a nepravými vedľajšími vetami možno ukázať porovnanímnasledujúcich príkladov:
1. Zlučovacie nepravé podraďovacie súvetie s nepravou vetou:
a) účelovou: Odišiel, aby sa viac nevrátil. Odišiel a viac sa nevrátil. (Pravá účelová vedľajšia veta: Prišiel, aby nám pomohlol. Prišiel nám pomôcť.)
b) časovou: Išli sme pomaly, keď nás otec dohonil. Išli sme pomaly a otec nás dohonil. (Pravé časové vedľajšie vety: Bolo to vtedy, keď sa začala vojna. Bolo to na začiatku vojny.; Budeš tu sedieť dovtedy, kým nepríde otec. Budeš tu sedieť do otcovho príchodu.).
c) vzťažnou: Prišiel nám list, čo nás potešilo. Prišiel nám list a to nás potešilo. (Pravá vzťažná veta – prívlastková: Boli to ľudia, čo už nedúfali v nič. Boli to ľudia nedúfajúci už v nič.)
2. Odporovacie nepravé podraďovacie súvetie s nepravouvetou:
a) účelovou: Odišiel, aby večer prišiel zas. Odišiel, ale večer prišiel zas. Dieťa sa rozplakalo, aby sa v zápätí rozosmialo.
b) časovou: Kým sa vy zabávate, my musíme ťažko pracovať. Vy sa zabávate, ale my musíme ťažko pracovať. Zatiaľ čo sa vy tu napchávate, naše deti sú hladné.
c) vzťažnou: Prišiel neskoro, čo však na veci nič nemení. Prišiel si neskoro, ale to na veci nič nemení. Stretli sme sa, pričom ma ani nepozdravil. Stretli sme sa, ale ma ani nepozdravil.
d) podmienkovou: Ak aj nebol hrdinom, dokázal čeliť nepríjemnostiam. Nebol hrdinom, ale dokázal čeliť nepríjenmostiam. (Pravá podmienková veta: Ak tu nebudeš, nehnevám sa. Keby si tam nebol išiel, neboli by ťa zabili.

Zložené súvetie
- je skladobná konštrukcia, ktorá sa skladá z troch a viacerých viet.
Vety v zloženom súvetí môžu byť spojené iba priraďovacím vzťahom (H1 - H2 - ...Hn), iba podraďovacím vzťahom (H→ V1...Vn) alebo aj priraďovacím vzťahom.
Na tomto základe s vyčleňuju tri základné štruktúry zloženého súvetia
I. štruktúru tvorí ZS priraďovacie
II. štruktúru tvorí ZS podraďovacie
III. štruktúru tvorí ZS zmiešané.
Ak sú v zloženom súvetí aspoň dve vedľajšie vety, môžu rozvíjať nadradenú vetu rôznym spôsobom, čím vytvárajú tri rozličné typy závislosti: postupnú (orehlbovanú), vetvenú a násobenú.
V postupnej alebo prehlbovanej závislosti rozvíja jedna vedľajšia veta hlavnú vetu, druhá vedľajšia veta rozvíja prvú vedľajšiu vetu a každá ďalšia vedľajšia veta rotvíja predchászajúcu vedľajšiu vetu.
Vo vetvenej závislosti rozvíjajú všetky vedľajšie vety hlavnú (nadradenú) vetu, ale medzi nimi nie je nijaký syntaktický vzťah.
V násobenej závislosti rozvíjajú hlavnú (nadradenú) vetu dve alebo viaceré rovnocenné (viacnásobné) vedľajšie vety, ktoré sú spojené koordinatívnym vzťahom.
Druhá a tretia štruktúra zloženého súvetia sa ďalej delia na jednotlivé typy jednak podľa typu závislosti, jednak podľa počtu a postavenia hlavných a vedľajších viet.
Typy zloženého súvetia
1. Prvá štruktúra – zložené súvetie priraďovacie – obsahuje iba jediný typ, ktorý sa skldá z troch, prípadne viacerých rovnocenných hlavých viet, spojených priraďovacím vzťahom.
V tomto type súvetia sa medzi vetami môžu realizovať všetky významové odtiene priraďovacieho vzťahu – zlučovanie, stupňovanie, odporovanie, vylučovanie, ale aj príčinné, dôsledkové a prístupkové vzťahy, ako aj kombinácie týchto vzťahov.
Vety v zloženom priraďovacom súvetí sú spojené priraďovacími spojkami alebo bez spojok. Nepriznakovým typom je suvetie, v ktorom sa každý významový odtienok vyjadruje osobitou spojkou.
Opakovanie tých istých spojok vo viacerých prípadne všetkých vetách súvetia (polysyndeton) alebo bezspojkové spájanie viet v súvetí (asyndeton) sa hodnotia ako príznakové.
II. Druhá štruktúra – zložené podraďovacie súvetie – je spojenie jednej hlavnej a aspoň dvoch vedľajších viet. Obsahuje tri základné typy, ktoré vyčleňujú podľa typu závislosti medzi vedľajšími vetami.
1) V prvom type zloženého podraďovacieho súvetia sú vedľajšie vety v postupnej (prehlbovanej) závislosti:
Vedľajšie vety môžu stáť za hlavnou vetou alebo pred ňou, napr.: Keď zadul vietor, ktorý v tých končinách vždy vystrájal, dvihol sa na ceste oblak prachu. Povedal, že nevie, čo bude robiť.
2) V druhom type zloženého podraďovacieho súvetia rozvíjajú vedľajšie vety hlavnú vetu tak, že medzi nimi nie je žiadný vzťah, ani syntaktický, ani významový. Každá vedľajšia veta vyjadruje iný vetný člen hlavnej vety, alebo rozvíja iné slovo v nej. Je to štruktúra s vetvenou závislosťou. Napr.: Keď prišiel domov, zbadal, že je brána otvorená. Aby bol človek spokojný, musí žiť tak, aby iným prinášal radosť.
Jedna vedľajšia veta stojí najčastejšie pred hlavnou vetou, druhá za ňou, ale je aj iný vetosled.
3) Tretí typ zloženého podraďovacieho súvetia obsahuje jednu hlavnú vetu, ktorá je rozvitá viacnásobnou vedľajšou vetou. Vedľajšie vety sú v priraďovacom vzťahu a všetky vyjadrujú ten istý vetný člen hlavnej vety. Ide o súvetie s násobenou závislosťou. Napr.: Veľmi ma potešilo, že ste na mňa nezabudli a prišli ma navštíviť. povedal, že príde a pomôže nám.
Vedľajšie vety sú medzi sebou spojené priraďovacou spojkou alebo bez spojky, alebo sa podraďovacia spojka, ktorou sa spája prvá vedľajšia veta k hlavnej vete, zopakuje aj v ostatných VV
III. Tretia štruktúra zložených súvetí predstavuje zmiešaný typ, v ktorom sa realizuje aj priraďovací vzťah (medzi dvoma, prípadne viacerými hlavnými vetami), aj podraďovací vzťah (medzi hlavnými a vedľajšími vetami). Obsahuje šesť základných typov. Prvé tri typy sa vyčleňujú podľa počtu vedľajších viet a tiež podľa toho, či vedľajšia veta rozvíja iba jednu alebo vštký hlavne vety. Posledné tri typy sa vyčleňujú podľa druhu závislosti medzi vedľajšími vetami: postupnou, vetvenou alebo násobenou. Je to istým spôsobom akoby opakovanie druhej štruktúry zložených súvetí. Rozdiel medzi druhou a tretiou štruktúrou je vpočte hlavných viet: druhá štruktúra môže obsahovať iba jednu hlavnú vetu, kým tretia štruktúra musí obsahovať najmenej dve hlavne vety.
1. Prvým typom tretej štruktúry je spojenie aspoň dvoch hlavných viet, z ktorého jedná – hociktorá – je rozvitá vedľajšou vetou. (piaty typ podľa Jolanky)
2. Druhý typ zmiešaného zloženého súvetia tvorí tzv. globálna determinácia. Je to spojenie najmenej dvoch hlavných viet, ktoré sú ako celok rozvité vedľajšou vetou. VV teda rozvíja rovnako všetky HV v súvetí. (šiesty typ podľa Jolanky)
3. Tretí typ zmiešaného zloženého súvetia tvorí spojenie dvoch alebo viacerých jednoduchých podraďovacích súvetí. Znamena to, že každá hlavná veta je v súvetí rozvitá vedľajšou vetou. (podľa už spomínanej tety je to 7 typ)
4. Štvrtý typ zmiešaného zloženého súvetia tvoria aspoň dve hlavné vety, pričom jedná z ních (hociktorá) je rozvitá aspoň dvoma vedľajšími vetami v postupnej (prehlbovanej) závislosti. (alebo 8 typ podľa zlej tety)
5. Piaty typ zmiešaného zloženého súvetia sa skladá aspoň z dvoch HV, z ktorých jedna je rozvitá vedľašími vetami, ktoré nie sú v nijakom vzťahu. Ide teda o spojenie hlavných viet s vedľajšími vetami vo vetvenej závislosti. (9.typ podľa tety s parochňou
6. Šiesty typ zmiešaného zloženého súvetia tvorí spojenie najmenej dvoch hlavných viet, z ktorých jedná je rozvitá aspoň dvoma vedľajšími vetami v násobenej závislosti, čiže viacnásobnou vedľajšou vetou.


I. priraďovacie 1. H1 - H2 - ... H n
II. podraďovacie 2. H → V1→ V2
s prhlbovanou, postuonou závislosťou
3. V1 ← H→ V2
s vetvenou závislosťou
4.H → (V1 – V2)
s násobenou závislosťou = s viacnásobnou VV

III. podraďovacie 5. H1 – H2 → V
jedná HV je rozvitá VV
6. (H1 – H2) → V
jedná VV rozvíja všetky HV
7. (H1 →V1) – (H2 → V2)
každá HV je rozvitá VV
8. H1 – H2 → V1 → V2
aspoň dve HV s VV v prehlbovanej závislosti
9. H1 – (V1 ← H2 → V2)
aspoň dve HV s VV vo vetvenej závislosti
10. H1 – H2 → (V1 – V2)
aspoň dve HV s VV v násobenej závislosti

 Návod

2 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu