Vývin dvojhlások. Prozodické zmeny a zmeny kvantity v starej slovenčine

Dvojhlásky v starej slovenčine vznikali z dlhých vokalických foném alebo len z jednej ich realizácií. Zmena dlhých foném alebo ich realizácií na dvojhlásky sa nazýva diftongizácia. Diftongizácia neprebiehala v celej slovenčine rovnako. Súviselo to s tým, že sa realizovala v rozličných podmienkach: v rozvoji párovej mäkkosti spoluhlások alebo v jej zánikovom štádiu, resp. v podmienkach ustálenej párovej mäkkosti samohlások. Jej začiatky možno datovať do polovice 13. storočia. Diftongizácia sa neuskutočnila v rovnakom čase. Najskôr sa realizovala diftonigizácia óuo, éie a až po nich diftongizácia äia, ei resp. ýei. Najmladší je diftong iu.

Vznik dvojhlások uo – ie (uó – ié) a ich ďalší vývin
Nejednotný vokalický systém, ktorý charakterizoval na začiatku 13. storočia starú slovenčinu, ako aj nerovnaké podmienky z hľadiska vývinu párovej mäkkosti v konsonantizme alebo vokalizme – to všetko spôsobilo, že nielen vznik a priebeh diftongizácie, ale ani jej výsledky nemohli byť v starej slovenčine rovnaké.
V severozápadnej stredoslovenskej oblasti fonémy (ó) a (é) sa diftongizovali v rámci takejto štruktúry dlhých foném:
/á/ - /ä/  /á/ - /ä/
/ó/ - /é/  /uo/ - /ie/
/ú/ - /í/  /ú/ - /í/
V tejto oblasti sa teda fonémy /ó/ a /é/ diftongizovali v podmienkach párovej mäkkosti vo vokalizme, t. j. v rámci pevných vzťahov medzi vokalickými fonémami, ktorých realizácie boli relatívne nezávislé od konsonantov. To bola pravdepodobne aj jedna z hlavných príčin, že diftongizácia foném /ó/ a /é/ tu prebiehala dôsledne a že jej výsledkami boli diftongické fonémy /uo/, /ie/, ktoré boli nostieľmi kvantity ako celok, a nie iba jedna z ich zložiek. Táto vlastnosť spôsobila, že diftongy v tejto oblasti starej slovenčiny sa hneď od svojho vzniku hodnotili ako pevné prvky fonologického systému a v pôvodnej kvalite sa tu vlastne zachovali dodnes (dnes je tu kuoň, stuol, muoj, tuona uosmi, dobruo)

V juhovýchodnej stredoslovenskej oblasti sa dlhé fonémy /ó/ a /é/ nediftongizovali rovnomerne. Stopy po diftongizácií týchto dlhých foném možno sledovať najmä v strednom Gemeri. Dnes totiž túto oblasť charakterizujú prípady typu viara, biada, kuaň, past, ktoré predpokladajú diftongizáciu éie a óuo s ďalším vývinom ieia (ja), resp. uoua (va). Na druhej strane pre túto oblasť sú charakteristické prípady typu chlapó, ženó, dobré, ktoré podávajú svedectvo o zmenách ouó a eié, t. j. o zániku klesavej diftongickej realizácie v nezávislých pozíciách. Tento vývin, ako sa zdá, naznačuje, že v čase diftongizácie jestvovalo napätie medzi stúpavou diftongickou ralizáciou (uo, ie) a klesavou diftongickou realizáciou (ou, ei), pričom zmeny ouó , eié sa javia ako riešenie tohto napätia v prospech stúpavých diftongov. Zmena ieia bola asi motivovaná otvorenejšou realizáciou fonémy /é/. Zmena ieia motivovala zmena uoua, pretože diftongy ie – uo boli vo vzájomnom vzťahu.
V oblasti horného Ipľa v pozíciách pôvodného ó, é je dnes zatvorené ó, é (kóň, móžen, véra). No súčasne túto oblasť charakterizuje prítomnosť klesavej diftongickej ralizácie typu ou:ei a prítomnosť diftongov typu ou (žoute, poune)a ei (peitok, robei). Tieto zvláštnosti zasa naznačujú, že v čase diftongizácie v tejto oblasti na rozdiel od stredogemerskej oblasti dominujúcim faktorom bola tendencia upevňovať klesavú diftongickú realizáciu.

V západoslovenskej oblasti v čase diftongizácie vo fonologickom systéme dominovala párová spoluhlásková mäkkosť. V takýchto podmienkach diftongizácia mala spravidla osobitný priebeh, pretože realizácie vokalických foném boli tu relatívne závislé od vlastností predchádzajúcich konsonantov. Táto relatívna závislosť spôsobila v diftongizácii rozličné nepravidelnosti. Diftongické realizácie v podmienkach spoluhláskovej mäkkosti mali len dočasných charakter a zanedlho po svojom vzniku sa začali prehodnocovať a zanikať. V západoslovenskej oblasti zanikali splývaním zložiek diftongu do jednej dlhej samohlásky, t. j. monoftongizáciou (typ ieí) alebo rozpadom na dve zložky (typ iejé), uovó).
Najpravidelnejšie sa diftongizácia vykonala v severnej časti severozápadnej slovenčiny. Dôsledne sa tu diftongizovalo dlhé ó na uo a mäkčiace dlhé é (é po mäkkých konsonantoch) na ie. Dlhé nemäkčiace é sa tu nediftongizovalo. Pravidelnosť v diftongizácii óuo, éie pripomína stav v susednej strednej slovenčine, preto možno predpokladať, že kontakt so strednou slovenčinou pre zotrvávanie diftongickej realizácie (typu uo, ie) zohral dôležitú úlohu. V južnej časti severozápadnej slovenčiny dlhé á (v pozícií ia) a dlhé nemäkčiace é spôsobili napätie v systéme dlhých vokálov, ktoré sa riešilo zánikom diftongov. Dnešný stav ukazuje, že zánik tu prebiehal rozpadom zložiek čiže zmenami uovó a iejé (bjéda, kvóň).

Južnú časť západnej slovenčiny priebeh diftongizácie rozčlenil na východnú a západnú (záhorskú) oblasť. Vo východnej oblasti diftongizácia prebiehala v podmienkach rozpadu párovej mäkkosti v konsonantizme. Tak si možno vysvetliť to, že vokál é sa tu diftongizoval po mäkkých i po tvrdých konsonantoch (dnes je tu dzjévča, cjénit, ale aj tjékov, putjénka, djéždž alebo prútí, dívča, tíkov). No v adjektívnych tvaroch a v skupinách ré, lé medzi spoluhláskami dlhé é zostalo (napr. dobré, dobrého, dobrému). Iné vokály sa v tejto časti západnej slovenčiny vrátane dlhého ó nediftongizovali (dnes je tu kón, stól, ósmí). V takýchto podmienkach diftong ie zotrvať v pôvodnej kvalite nemal predpoklady. Na hornom Podudvaží zanikol rozkladom zložiek, t.j. zmenou iejé a na dolnom Podudvaží, resp. od Váhu na východ splynutím zložiek, t.j. monoftongizáciou ieí (dívča, tíkov).

V záhorskej oblasti diftongizácia prebehla pravidelnejšie. Diftongizovalo sa tu ó a mäkčiace é, a to zmenami óuo a éie. Nediftongizovalo sa tu však dlhé nemäkčiace é. A tak aj tu diftongy mohli mať len prechodný charakter. Dnešný stav ukazuje, že pôvodné diftongy tu zanikli monoftongizáciou, t.j. zmenami uoú, ieí (kúň, múj, bída, bílí, ale néseu, déždž).
Nárečia na okolí Trnavy sa z hľadiska vzniku a vývinu dvojhlások javia ako nárečia prechodné. Vznikol tu iba diftong ie. Zanikol monoftongizáciou ieí.

Vo východnej oblasti diftongizácia dlhého ó a é sa vykonala v podmienkach párovej spoluhláskovej mäkkosti a, pochopiteľne, v čase, keď tu jestvovala ešte dĺžka (dnes v tejto oblasti dĺžka nie je).
Dnešný stav ukazuje, že na východnom Slovensku vznik diftongov bol zo zemepisného hľadiska kompaktnejší, no nerovnomerné bolo ich prehodnocovanie, resp. zánik. Stopy po diftongoch sa dnes vyskytujú takmer na celom Spiši a v časti juhozápadného Šariša (bjeda, kvoň). V ostatnom Šariši a v Zemplíne je dnes u a i v pozíciách staršieho ó a é (rozumie sa é po mäkkom konsonante). V sotáckych nárečiach v tých istých pozíciách dnes je zatvorené o a e. Pri výklade dnešného stavu v Šariši a Zemplíne možno azda vyjsť z toho, že územie s výskytom stôp po dvojhláskach na Spiši a v juhozápadnom Šariši bolo okrajovým územím východoslovenskej oblasti. S ohľadom na to sa možno totiž domnievať, že výskyt stôp po diftongoch v nich je zvyškom pôvodného stavu, ktorý v 13. storočí bol charakteristický pre celý Šariš a Zemplín. Podľa toho na týchto oblastiach bola by sa uskutočnila diftongizácia óuo, éie. Dnešné u a i v pozíciách staršieho ó a é vzniklo monoftongizáciou uoú a ieí a skrátením v čase všeobecného zániku kvantity (dnes je tu bida, vira, kuň, muj).
V menšej oblasti na juhu ani v sotáckych nárečiach sa diftongizácia nevykonala.
Diftongizácia dlhého äia, äei.
Dlhý vokál ä sa nediftongizoval súčasne s dlhými vokálmi ó, é a ani nie v takom rozsahu. V dnešných nárečiach sú tri výsledky diftongizácie tohto otvoreného vokálu: stúpavý diftong ia v severozápadnej strednej slovenčine a v severnej časti západnej slovenčiny a klesavý diftong ei na juhu strednej slovenčiny v oblasti horného Ipľa.
Stúpavý diftong ia v severozápadnej strednej slovenčine vznikol v podmienkach párovej mäkkosti vo vokalizme. Nový diftong ia sa hneď stal pevným prvkom vokalického systému. Diftongizácia äia v severozápadnej strednej slovenčine prebiehala postupne v priebehu 15. – 16. storočia.
äiäia
V severnej časti severozápadnej slovenčiny sa vyskytuje digtong ia. Tu tento diftong mohol vzniknúť iba v podmienkach párovej mäkkosti v konsonantizme, t.j. pozične iba po mäkkej spoluhláske.
Klesavý diftong ei za pôvodné ä sa dnes vyskytuje v oblasti horného Ipľa. Ustálenie tohto diftongu predchádzal vývin ääiei. Zmena pôvodného ä na klesavý difotng ei v tejto oblasti bola podmienená tým, že sa v nej nevyskytovali stúpavé diftongy, ale len diftongy klesavé. Diftong ei tu teda vznikol ako protiklad diftongu ou.

Diftongizácia ýei
Takmer v celom Novohrade sa dodnes zachoval výsledok z diftongizácie ýei. Iba po k, g, ch sa táto diftongizácia neuskutočnila. Tento jav súvisí so včasnou zmenou ky, gy, chy  ki, gi, chi. Diftongizácia ýei predpokladá stredopodnebnú realizáciu vokálov y, ý a klesavú diftongickú realizáciu typu ou. Zmeny ye (rebe, žene na staršie ryby, ženy), ktorej oblasť výskytu sa kryje so zmenou ýei, podáva svedectvo, že vokály y a ý sa v tejto oblasti skutočne realizovali stredopodnebne.

Prehodnocovanie psl. Prozodických vlastností v 10. storočí
Okrem kvalitatívnych zmien, v priebehu 10. storočia sa prehodnocovali aj prozodické vlastnosti, t.j. psl. Kvantita, intonácia a prízvuk.
Zmeny v psl. kvantite. Zmeny v psl. kvantite sa prejavili jej stratou alebo jej prehodnocovaním na novú kvantitu. Medzi psl. kvantitou a novou kvantitou bol rozdiel v tom, že psl. kvantita bola trvalou vlastnosťou, ktorou sa vyznačovala len istá skupina vokálov, zatiaľ čo nová kvantita odlišovala dlhý vokál od krátkeho vokálu tej istej kvality, a tak jej prítomnosť spôsobila, že vokalické fonémy mohli vstupovať do protikladných vzťahov ( a-á, o-ó, e-é).
Pôvodná psl. kvantita zanikla v týchto prípadoch:
A, v slabikách na konci slov a tvarov: žena, voda, sluga
B, v prvej slabike v trojslabičných a viacslabičných slovách pod prízvukom: jahoda, kameň, žalovať
C, v prvej slabike v trojslabičných a viacslabičných slovách pred dlhou slabikou pod prízvukom: malina, jazyk, bežať
D, vo vnútornej slabike v trojslabičných a viacslabičných slovách pod prízvukom: lopata, motyka, nosiť
Z prehodnocovania psl. kvantity na novú kvantitu uvediem aspoň tieto príklady:
A, v dvojslabičných slovách pred prízvučnou slabikou: kráľ, kút, víno, lúka...
B, v trojslabičných slovách pred prízvučnou slabikou s krátkym psl. vokálom: mládež, zákon, piatok...

Zmeny v prízvuku.
Pred zánikom jerov sa zmeny v psl. prízvuku prejavovali ako premiestňovanie prízvuku na nasledujúcu alebo predchadzajúcu slabiku, po zániku jerov ako prehodnocovanie na krátkosť alebo novú kvantitu. Pre raný vývin kvantity v starej slovenčine boli dôležité najmä prípady premiestňovania prízvuku z koncovej slabiky s jerom.
Závažné boli najmä tieto prípady:
A, v N a A sg. Mask. Typu stuol, kuoň
B, v G pl. Fem. A neutr. Prosieb, oviec
C, v slovesných tvaroch s tematickou morfémou –e- : neseš, vedeš...
D, v part. Min. typu nesl, vedl, pletl..
E, v slovotvornej prípone –ЬcЬ- : konec, grnec, Turec- koniec, hrniec, Turiec
Dĺžku v týchto prípadoch možno vysvetliť aj tak, že spolu s premiesťňovaním prízvuku vznikol tu novoakút.
Zmeny psl. intonácií.
Pred zánikom jerov sa zmeny psl. intonácií prejavovali ako zmeny jednej intonácie na druhú. Tento jav sa nazýva metatónia. Po zániku jerov zmeny psl. intonácií sa prejavili ako zmeny na novú dĺžku alebo krátkosť.
Pred zánikom jerov sa v psl. uskutočnilo viac metatónií. Pre vývin kvantity v slovenčine dôležitá bola zmena cirkumflexu na novoakút v G. pl. Fem. a neutier, za ktorý vznikla dĺžka.
Na novú dĺžku alebo krátkosť sa psl. intonácie v starej slovenčine prehodnocovali najmä po zániku jerov. V zásade sa tu uplatnili tieto pravidlá:
A, vokály pod psl. klesavou intonáciou (t.j. pod cirkumflexom) sa spravidla stali krátkymi: dub, člen, kvet...
B, vokály pod psl. stúpavou intonáciou (t.j. pod akútom) sa spravidla stali krátkymi : krava, vrana, slama, vlaha
C, vokály pod novu psl. stúpavou intonáciou (t.j. pod novoakútom) sa spravidla stali dlhými: stuol, kuoň, rúčka, žien, nesieš, vedieš...
V západnej a východnej časti psl. základu slovenčiny nová kvantita vznikla už pred zánikom jerov, a to po kontrakcii. Nová kvantita z kontrakcie v 10. storočí vznikla aj v starej stredoslovenskej oblasti, pravda, tu najmä po zániku jerov a nosoviek.
Dnešná kvantita v slovenčine je: a, pokračovaním kvantity psl. vokálov
B, prehodnocovaním nového akútu, ktorý vznikol pred slabikou s koncovým jerom
C, po kontrakcii
Starší stav kvantity zo slovenských nárečí najlepšie zachováva západoslovenská oblasť.
Prízvuk v západoslovenskej oblasti je nevýrazný. Ustálil sa na prvej slabike v slove.
Východoslovenská oblasť dnes kvantitu nemá. Strata kvantity sa datuje do 15. storočia s presahom do 16. storočia. Pred týmto obdobím východná slovenčiny mala kvantitu v takom rozsahu ako západná slovenčina. Je možné, že táto kvantita vznikla bezprostredne pred zánikom kvantity, keď sa oslabilo vedomie jej náležitého miesta v slove.
Prízvuk vo východnej oblasti sa v nových podmienkach ustálil na predposlednej slabike. Je omnoho výraznejší ako v západnej slovenčine. Iné pomery v prozódii slabiky sú v sotáckych nárečiach. Tu sa prízvuk spravidla viaže na dlhú slabiku prvú v poradí. V slovách bez dĺžky prízvuk sa ustálil na predposlednej slabike. V juhovýchodnej časti Zemplína prízvuk nie je viazaný na tú istú slabiku. Pravda, tu v susedstve je už ukrajinská oblasť.
Iným smerom išiel vývin starších prozodických vlastností v centrálnej oblasti starej slovenčiny. Aj v tejto oblasti sa uplatňuje západoslovenská kvantita.
Najvýraznejšou prozodickou osobitosťou strednej slovenčiny je dôsledné uplatňovanie rytmického zákona.
Časť juhovýchodnej oblasti strednej slovenčiny charakterizuje tzv. predsunutá dĺžka. Ide o dĺžku presunutú z koncovej slabiky na predposlednú slabiku. Predposledná prízvučná slabika strháva na seba dĺžku koncovej slabiky. Vo východnom Gemeri prozodické pomery pripomínajú stav v susednej východoslovenskej oblasti pred zánikom kvantity. Často sa tu totiž vyskytuje nadmerná kvantita. Prízvuk v strednej slovenčine ustálil na prvej slabike a má iba nízku intenzitu.

 Návod

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu