Mladšie dievča krásne. Modré oči, blond vlasy, plné líca, vek jedenásť. Tá druhá vedľa nej, jej sesternica, bruneta. Nevie, prečo ide, len ide, aby šla. Tá prvá spieva. Chce byť speváčkou. Tá druhá, nevie, iba ide, možno dá na ňu pozor, nech sa nezderie.
Chlapci otvárajú, jednu fľašu za druhou. Brzdu netreba. Načo, veď je to len víno. "Dajte si," núka ryšavec a logne si prvú. Fľaše plné, tak neváha, mozog si lacným chlastom ovieva. Je tak lepšie, omnoho ľahšie... Doma aj tak nik nie je a keby aj bol, bolo by to jedno. Nerobí nič zlé, veď doma to robia tiež. Súrodenci v pajzli, rodičia večne v práci, na súde rozvod riešia. Hentá má nový prírastok: nevlastného brata. Zabudli, že je. Rozhodla sa, že tiež zabudnúť chce. Logne si druhú, tretiu aj tú štvrtú...
"Neviem, čo tu robím. Nič sa nedeje. Nič mi nie je. Som v pohode. Takto sa cíti opitý? ... Bože a tamtá čo stvára? Už tretiemu do hrdla skáče." Všetko je normálne, až príliš. Nepremýšľam nad tým, že je to divné, lebo nie je.
"Vyskúšaj aj toto," fúkne na mňa dym ten z čiernymi vlasmi. Neznášam ho. Je to obyčajný chumaj. A vopchá mi do rúk cigu, taký malý bezvýznamný ohorok ku koncu.
"Hej, vyskúšaj to," povie sesterka. "Ja som prvý raz kašľala ako zmyslov zbavená." Keď si to dala, určite aj bola. Mlčím a beriem polomŕtvy špak. Som ako ona, zbavená zmyslov. Vopchám to do úst a vcucnem dym. Pozorujú ma, svine skúsené. Aj keby som sa mala zadusiť, nezakašlem - dusím sa tajne.
"Bravoóó," uškŕňajú sa a strčia mi poslednú fľašu do ruky. Toto im nedarujem. Odovzdám ďalej. Nechcem. Odmietam.
Modrooká zase provokatívne vymieňa sliny. Akoby iné ani nevedela. "Mala by si vyskúšať aj ty," aby bozkovou pannou neostala. V ich veku sa už každý líže. Aspoň každý v tejto spustnutej dedinke. A že v meste sa žije. Isto. Tu sa žije. Tu sú už aj deti za vodkou...
Odchádzajú. Mokrá žúrka plná blata a chlastu sa skončila.
Nechápem, čo je okno. Tvrdí, že ho má, na nič sa nepamätá. Ani na jedného z nich. Veď to bolo len včera, čo im vymetala huby.
"To fakt?" kýve hlavou na perách s tým priblblým úsmevom. Má len násť. Jedenásť.
"Zajtra dáme repete, čo ty na to?" strká mi do rúk nový úlovok. Žmurkne na mňa: "Šmajzla som fotrovi, už len zapaľovač treba."
Sherylin Lee
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár