Pomerne známy je fakt, že obal a názov knihu predávajú. Krásne, jednoduché, výstižné pomenovanie aj obálka.Veľmi dobrý výber mien hlavných hrdinov a vedľajších postáv. Ideálne fantasy podľa súčasného hitu, kde sa vyskytujú aj upíri. Túto zložku by som bežne hodnotila ako zápornú (stačilo už krvocucov, príďte ľudia s niečím novým), avšak musím poznamenať, že autorka z upírskeho klišé vykľučkovala a vytvorila niečo úplne nové. Pohľad na upírov je v tejto knihe celkom odlišný od toho, čo môžeme v súčasnej dobe poznať. Nápad sa mi páčil. Nebolo to o super upíroch, sex idoloch a už vonkoncom neboli stredobodom pozornosti! Takže za toto má odo mňa Kiersten veľké plus. A samozrejme okrem týchto nadprirodzených bytostí sa tu vyskytujú aj iné, čo značí, že autorka neváhala do fantasy éry vtiahnuť „nové“ magické tvory, a vytvoriť aj svoje vlastné.
UPÍRI
Vidím veci, ktoré Ty nevidíš.
VLKOLACI
Vypátram veci, ktoré ťa prenasledujú.
VÍLY
Ochránim ťa.
PREMENLIVÍ
...ale teraz ťa neochránim ani ja.
„Zlodejka duší ma zviedla. Obe príťažlivé naprirodzené bytosti bojujúce o Evinu lásku dosiahli isté víťazstvo: jeden získal srdce Evie, druhý moje.“
APRILYNNE PIKEOVÁ
Autorka bestselleru Krídla
(zdroj obálka knihy)
Na druhej strane, si viem predstaviť lepšie spracovanie nápadu. Dielo nebolo úplne dejovo domyslené. Povedala by som, že príbeh mal nejaké slabé, nepodstatné časti. A nové vzťahy medzi hrdinami boli vzhľadom na časový posun v príbehu príliš hlboké. Zase vzťahy, ktoré sa začali v minulosti, neboli dostatočne vysvetlené.
Okrem týchto negatív, hlavnej myšlienke nebolo venované toľko priestoru, koľko si vyžadovala. Napokon hlavná idea vyzerala malicherne a vedľajšie tvorili hlavnú dejovú líniu. Určite sa to dalo zvládnuť aj lepšie a sústrediť sa na tie časti, ktoré dej robia atraktívnejšími.
Celkovo dielo hodnotím, ako literatúru ideálnu na odviazanie. Ide o nenáročné čítanie písané prvou osobou (tzv. ja rozprávanie). Páčil sa mi štýl vyjadrovania, dynamickosť (dostatok priamej reči robí dej dynamickejším), humor a pohľad hrdinky na svet. Myslím si, že toto dielo uspokojí predovšetkým mladšiu časť čitateľskej populácie.
Originálna hláška: „Keby sa dalo zomrieť od šťastia, mohli by ste mi rovno napísať nekrológ.“
Myšlienka na zamyslenie: „Kto sme, aby sme rozhodli, že si niekto alebo niečo nezaslúži iskričku života, ktorá im bola daná?“
A napokon časť, ktorá bola podľa môjho gusta a takých častí mohlo byť viac (viď. hore, spomínaný silnejší dej).
„Čo si myslíš, že robíš dievčatko?“ Druhú ruku mi zatiaľ nepusti, ale vzdorovala som teplu. Ešte postúpilo len do pleca a teraz spomalilo.
„Neuvedomuješ si, aký dar ti chcem dať?“
Oprela som mu ostrie čepele o hruď. Pustil mi ruku a o krok odstúpil. Na víly je najlepšie železo, ale striebro tiež práve nemusia. „Dosť,“ naznačila som perami a ukázala si na hrdlo. Prebodol ma pohľadom, zamával rukou a hrdlo mi začalo horieť – hlas sa mi vrátil.
„Prečo sa tomu brániš?“
„Lebo si úplný šialenec. Nechcem to! Nepatrím ti a nikdy patriť nebudem!“
Dokonalú tvár mu skrútil skoroúsmev. „Mýliš sa.“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár