Sherylinlee
21. 8.augusta 2012 19:43
Ďalšie jej blogy »
Recenzia: Tereza Benešová - Gjorkové (Tajemství minulosti)
Rok vydania: 2012
Pod hladinou oceánu leží svět, o jehož existenci nemá lidstvo dodnes, ani ponětí. Dvanáctiletá Nefas o něm už pár let ví, ale teprve dnes nastal čas zařadit se mezi své. Mezi Gjorky. Nefas nechce nic víc, než najít konečně domov, pár přátel a zjistit proč vlastně musela vyrůstat stranou. V novém světě ji ale otevřená náruč rozhodně nečeká a její touha po kamarádech, se v mžiku smrskne na snahu proplout, a být neviditelná. Brzy sice zjišťuje, že pomoc může přijit z míst, odkud by ji nikdy nečekala, ale také, že kdo se ptá, mohl by dostat odpověď o kterou vlastně vůbec nestojí. Vstupte spolu s Nefas do místa, kde je všechno stejně nebezpečné, jako krásné a fascinující. Kde mají všichni svá malá tajemství a odraz minulosti je příliš silný na to, aby se dal jen tak překonat.
(Zdroj: oficiálny text distribútora)
Prednedávnom sa táto kniha dostala na pulty v českých kníhkupectvách. Gjorkové sú pomerne čerstvou publikáciou, ale ja som mala šťastie; dostala som sa k nej predtým ako bola vydaná. Autorka mi zaslala svoje dielo na recenziu, za čo jej ďakujem. S pokojným svedomím môžem vyhlásiť, že kniha bola zaujímavá, ale...
V prvom rade by som poskytla základné informácie. Kniha je podľa môjho odhadu určená dospievajúcim, deťom vo veku desať až pätnásť rokov. Trúfam si poznamenať, že aj staršiu vekovú skupinu môže zaujať. Kto sa pamätá na Harryho Pottera, vie, o čom hovorím. Veľakrát mi to pripomenulo práve túto populárnu ságu. Pravdepodobne to nebolo zámerom autorky, ale týmto myšlienkam som sa neubránila (viď. nižšie). Kniha je písaná treťou osobou ( tzv. rozprávačom), vyskytuje sa v nej dostatočne veľa dialógov a dej zbytočne neviazne, príbeh nemá hluché miesta.
Keď som začala čítať, musím priznať, že som sa zľakla. Dej začal scénou, kde sa spomínajú upíri. Ale tak, ako pri Zlodejke duší, musím poznamenať, že sa mi poskytol iný pohľad na tento svet. Celkom odlišný od toho, čo som doteraz poznala. A keďže to boli iba bytosti, ktoré sa okrajovo spomínali a neboli ústrednými postavami knižky, tak si Tereza Benešová zaslúži aplauz. Podotýkam, že spisovateľka v diele mohla spomenúť iné bytosti a zabodovať ešte viac. Určite by to bravúrne zvládla aj bez krvilačných beštií. Hoc necvakali zubami, literárny svet je nimi presýtený a to pomaly, ale isto, uberá na ich atraktivite.
Som rada, že som mohla spoznať nové bytosti, o ktorých som doteraz nikdy nepočula. Gjorkové a ich podmorský svet. Toto dielo je ideálnou ukážkou na to, ako využiť svoju fantáziu. Nebudem nič zbytočne opisovať, pretože tým by som pokazila moment prekvapenia. Myslím si, že čitatelia sa z tejto strany majú na čo tešiť. Slogan pre knihu by mohol znieť: Máte radi bytosti, ktoré ste doteraz nepoznali? Tak neváhajte vkročiť ku Gjorkovým.
Nový svet, ktorý autorka vytvorila bol unikátny. Nechýbali mi žiadne nadbytočné opisy, ktoré by ma donútili zívať, všetko bolo presne tak, ako to malo byť. Príbeh obsahoval určité tajomstvo, ktorému som nedokázala prísť na koreň. I keď dve, tri časti boli mierne predvídateľné, samotný záver vynútil polootvorené ústa. V úžase som hľadela na riadky a pýtala som sa, či tam nechcela dať niečo iné. Taktiež u mňa zabodovala hlavná postava, ktorá vonkoncom nebola dokonalá a každým obľúbená. Človek si pri čítaní zvykne na to, že ústredná postava je väčšinou tá najlepšia a najzaujímavejšia. Myslím, že tentokrát to tak nebolo a veľa autorov iných kníh by sa malo touto postavou inšpirovať. Obyčajne – neobyčajné dievča, ktoré z neznámych príčin nedokáže zapadnúť do spoločnosti, kde skutočne patrí.
Záver bol strhujúci. Ale myslím si, že Tereza mu mohla venovať viac priestoru. Na konci knihy sa odohrávalo vyvrcholenie deja a pri ňom sa to aj skončilo. Viete si predstaviť môj hnev? V najlepšom vás autor utíši a vy chcete vedieť, čo sa ďalej deje. Vie to upútať aj naštvať. Otázkou je, či sa radi zbavujete príbehu alebo nie? Keď áno, tak tu sa vám to nestane. Budete sa pýtať, čo ďalej. Kniha kričí po pokračovaní a vysvetlení nahromadených informácií.
Tak, ako som už spomínala v úvode recenzie, pripomínalo mi to HP, ale v konečnom dôsledku to vôbec nebolo také. Že prečo? No vyskytovala sa tu mágia, osirotené dieťa, čarovné paličky a niektorí (naozaj iba niektorí) mali svoje zvieratká. Bol tu niekto zlý a medzi fakultami sa kedysi bojovalo. Vyučovacie hodiny sa podobali tým v HP a veľakrát hlavní hrdinovia „obsmŕdali“ v knižnici. Nechcem touto poznámkou autorke nič vytknúť, pretože kto veľa číta, ten vie, že v podstate všetko už niekde bolo, ale myslím si, že hore spomenuté podobnosti sa dali nahradiť niečím iným.
Samozrejme, je tu veľa vecí, ktoré v diele Rowlingovej neboli. Ide o čistú zhodu náhod (dúfam) a nie o zámer. Určite je tu ten nepredvídateľný koniec. Hlavná postava od začiatku netuší voči komu bojuje a už vôbec nie, že bojuje a že sa má niekoho obávať. V podstate o svojej minulosti nič nevie, čo dej robí atraktívnejším a núti čitateľa si knihu prečítať, pretože chce vedieť, čo sa stane.
Niektoré kapitoly mohli byť dejovo viac nabité, alebo konkrétnejšie niekde smerovať. Boli zaujímavé, ale bezúčelné, iba oddychové. V konečnom dôsledku kniha vzbudila dobrý dojem. Deti, pre ktoré je táto kniha určená, sa majú na čo tešiť. Vzťahy a priateľstvá sú medzi postavami natoľko reálne, že sa v nich človek dokáže nájsť. A hlavná postava, ako som už spomenula, nie je dokonalá, čo u mňa jednoznačne zabodovalo. Nikto jej nevychádza v ústrety, ale napriek tomu sa s tým dokáže vysporiadať.
Napokon, čo sa mi veľmi páčilo, bol humor. Hlavná postava mala ten nákazlivý humor, ktorý vôbec nebol vtieravý. Posúďte sami:
Nefas se spolu s ostatními prodírala hustým slizkým porostem, který byl místy větší než ona. Čím hlouběji uvnitř byli, tím hůř se šlo. Rostliny se jí zachytávaly za oblečení a ty nižší se jí omotávaly kolem kotníků.
Ať mi nikdo netvrdí, že v nich není ani špetka magie. Vsadila bych ruku, že ta oslizlost má vlastní mozek, pomyslela si, když se jí jedna chaluha chytila za nohu a tvrdohlavě se odmítala pustit.
Nakonec se sice vymotala, ale nagathanský kluk před ní už tolik štěstí neměl, a za vydatného přispění zelených pomocníků políbil písčité dno. Nefas, která v tu chvíli měla co dělat sama se sebou, už se mu nestihla vyhnout a přistála mu na zádech...
(Zdroj: citované z knihy)
Ak máte záujem o túto knihu, môžete si ju zakúpiť na stránkach vydavateľstva KRIGL (krigl.cz).
Blog
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 4 Hovado: Opäť som späť
- 5 Mixelle: Agáta
- 6 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 7 Hovado: Spomienky
- 8 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 9 Robinson444: Anatole France
- 10 Hovado: Psychoterapia
- BIRDZ
- Sherylinlee
- Blog
- Recenzia: Tereza Benešová - Gjorkové (Tajemství minulosti)