Recenzia: Waris Dirieová - Púštny kvet

Originálny názov: Desert flower
- Počet strán: 248 strán
- Rok vydania: 2010


Reálna autobiografia, kniha, ktorá sa dotkne priamo srdca. Táto veta by zhrnula skutočný príbeh somálskej kočovnice, ktorá sa ocitla vo svete modelingu. Anotácia vo mne vyvolala protichodné predstavy o tom, čo mám čakať.

Príbeh Waris je jedným z pozoruhodných príbehov o odvahe. Z púšte v Somálsku prešla do sveta vysokej módy, bojuje proti útlaku a vynára sa pred nami ako skutočná víťazka. Je najkrajšou inšpiráciou pre každého.

Elton John


Moja dlhá cesta púšťou sa skončila. Nemám nič na ochranu, nijakú zbraň. Ani silu na útek. Vedela som, že ani za najlepších okolností sa nemôžem pred levom zachrániť na strome, pretože tak ako všetky mačky levy so svojimi silnými pazúrmi sa vedia vynikajúco šplhať. Kým by som sa dostala do polovice stromu, hop, jeden skok, a je po mne. Bez strach som opäť otvorila oči a povedala som levovi: „Poď a vezmi si ma. Som pripravená.“

Zdroj: obálka knižky


Očakávala som dospelú ženu, ktorá sa pretĺka životom, miesto toho som sa ocitla v svete, kde síce nepoznali čas, ľudia boli obmedzení podmienkami, ale vážili si život. Objavila som sa vo svete malého černošského dievčaťa, ktoré dozrelo v dospelú ženu.

Som si istá tým, že táto autobiografia dokáže osloviť verejnosť. Všetci máme akýsi príbeh za sebou, ale nie každý ho vydá knižne (pretože uznajte, väčšina z nás by opakovala iba to, čo už niekto prežil, vydal). Niet divu, že táto kniha sa dostala na trhy, pretože okrem všedného života zo sebou prináša aj posolstvo a výkrik o pomoc. Myslím si, že o negatívnych stránkach tejto literatúry sa nedá hovoriť, pretože toto dielo je presne také, aké má byť. Možno so strany štylizácie by mohlo byť lepšie (využitím neobvyklých kombinácií slov), ale takto tento príbeh vyzerá úplne reálne. Presne tak, ako hlavná hrdinka, jednoducho. Je to, akoby vám vaša kamarátka hovorila svoj životný príbeh. Žiadne komplikované slovné zvraty, nič, čo by sa nedalo pochopiť. Dokonca príbeh mi miestami vynútil aj úsmev na tvári.

Kým som odbaľovala cukríky a hltala ich, prezerala som si belochov okolo seba. Zdali sa mi byť chladní a chorľaví. „Potrebujete slnko,“ povedala by som im, keby som vedela po anglicky, predpokladala som, že tento problém je dočasný. Nemôžu predsa vždy takto vyzerať, však? Títo ľudia museli vyblednúť, pretože neboli dlho na slnku. Potom som sa rozhodla, že sa chcem jedného z nich dotknúť pri prvej príležitosti, ktorá sa mi naskytne, pretože možno sa to biele otrie. Možno pod tým sú úplne čierni.

Zdroj: Púštny kvet


Ako ste si mohli všimnúť, štylizácia je jednoduchá. Príbeh je písaný prvou osobou a nie je preplnený priamou rečou. Život, ktorý hrdinka opisuje, si vďaka jej pocitom a postrehom dokáže čitateľ jednoducho predstaviť. Knihu som nezložila už len preto, lebo som očakávala, že bude prebiehať podľa mojich predstav, ale veľa vecí sa s hrdinkou odohralo ináč, ako som si ja predstavovala. Skutočné príbehy majú to čaro, ktoré nevie čitateľ predvídať.

Celý čas som bola zvedavá na záver (pri ktorej knihe to tak nie je?), ale tu som si obzvlášť potrpela na to, aby som ju na prvýkrát zhltla.

Nie je to iba oddychové dielo, nesie v sebe určitú kultúru, posolstvo, výzvu, zvyky, ktoré autorka knihy sama prežila a stala sa obeťou neuvedomelosti, zvykov, tradícií, ktoré nemali opodstatnenie.

Snažila som sa nájsť nejaké negatíva, ale objektívne som zhodnotila, že o negatívach sa pri tejto literatúre nedá rozprávať. Cítiť, že autorka príbeh prežila. Dej je jednoduchý, zaujímavo opísaný aj keď je miestami nudný, ale má dôležitú hlavnú myšlienku, ktorej sa autorka drží. Dokonca celý čas poukazuje na posolstvo, takže nedokážem vytknúť nič, čo by tento fakt poprelo. Je je to beletria, ktorej obvykle nevenujem svoju pozornosť, ale som rada, že som tentokrát urobila výnimku a okrem estetického zážitku sa dozvedela aj niečo z cudzieho prostredia. Niečo o skutočnom živote, tvrdej realite, ktorú bežne v médiách neukazujú a na ktorú človek nenatrafí, ak ju konkrétne nehľadá.

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu