Ale vieš, aké to je, keď sa tváriš, že máš všetko pod kontrolou? Že všetko zvládaš? Obdivujem Ťa, obdivujem aj to, že ma miluješ, že to dokážeš, hoci na svete by ma tisíc iných dokázalo nahradiť. Nehovorím to preto, aby si povedal nie, že ono to tak nie je. Píšem to, lebo si to myslím, a predsa si znovu odporujem. Ale Ty si to už vedel vopred, že? Veď Ty ma miestami poznáš lepšie, ako ja seba. Chcem počuť Tvoje nie. Chcem vedieť, že som jediná. Že som vzácna a nenahraditeľná.
Prečo je to tak, že keď si milý chcem zutekať, a keď si drzý a zlý, chcem Ťa len pre seba mať? Niekedy uprednostním zbytočnosti pred Tebou a potom večer pred spánkom som sklamaná, nie z Teba, zo seba. Malo to byť ináč, ale už to nezmením. Hocičo poviem, už sa to stalo. Odohnala som Ťa, či povedala, že daj mi pokoj... Nechápem. V skutočnosti, nikdy ten skutočný pokoj od Teba nechcem mať.
Na čo sú tie nezmyselné hádky? Viem, okoreňuje to vzťah, ale príliš veľa korenia škodí. Prosím Ťa, keď vyvádzam, umlč ma bozkom, tak ako to máš vo zvyku, keď veľa táram. Sľúb, že sa to nezmení. Že budeme, ako tí dôchodcovia držiaci sa za ruku pred nami. Nechcem byť ako ostatní. Nechcem, aby sa to stratilo. Viem, že je to len na nás. Dôvera zbližuje... Možno ten svet delí. Povinnosti, práca... Ale, čo je dôležité? Ja viem, že pre mňa si to Ty...
Na začiatku to bolo iné. No začiatok si vytvárame my každý deň. Čakala som na Teba, a viem, že si ten pravý, že mi Ťa nikto nenahradí. To, čo na Tebe milujem miestami aj nenávidím. Čo ma uchvacuje, to ma aj irituje. Dokonalí nik nie je, ale predsa len. Lebo pre mňa osobitne na tomto svete si dokonalý práve Ty! Ľudia zabúdajú na to, čo majú a sú veci, ktoré by radi povedali, ale už je neskoro. Niekedy už len môžu dúfať, že snáď ten druhí ich počuje. Chcem, aby si to vedel. Chcem, aby si s týmto pocitom žil každý deň, aby si vedel, že na svete je niekto, kto Ťa miluje aj keď má chyby!
Možno sa časom zmeníme. Časom sa každý mení. Ale zistila som, že je podstatné hovoriť, čo cítim. Niekedy túžim po tom, aby som to počula. Sú to len dve slová, ale dokážu zmeniť môj deň, moje vnímanie, moju náladu a v konečnom dôsledku celý môj život. Človek by nikdy, ale nikdy nemal zabudnúť na to, že začiatok je každý deň. Na začiatku sme si to hovorili, cítili a žili s tým...
Si pre mňa nenahraditeľný a milujem Ťa so všetkým, čo mám (chaosom, meškaním, chybami), ale predovšetkým s láskou!
Sherylin Lee
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
sherylinlee
5. 2.febuára 2012 19:22
Asi prvý článok,ktorý som si sama ohodnotila, ale nemôžem si pomôcť, myslím to tak úprimne!
Napíš svoj komentár