Rada plánujem. Len tak. Plánujem si všetko, kedy sa budem učiť a čo, čo budem jesť, čo si kedy kúpim, koľko dokedy schudnem. Všetko. Čmáram si to do slovníčka a zakaždým dúfam, že sa mi to podarí dodržať.

Popravde? Ešte nikdy som nič z toho nedodržala. Vždy ma ide trafiť pri pohľade nato čo som všetko chcela a že som nič z toho neurobila. No vždy keď sadnem k tomu slovníčku a začnem si don písať plániky cítim zvláštnu úľavu.

A TEN pocit.

Že mam niečo pod kontrolou. Myslím myšlienky, život nie. Ten už dávno nemám pod kontrolou. Rezignovala som už dávno. Netvrdím, že som smutná, depresívna. To vôbec. Myslím že som viac v poriadku ako 90% môjho okolia. Ale už sa nesnažím. Vôbec. Nechápem prečo by som to mala robiť. Už v tom nenachádzam to uspokojenie.

Plánovanie ma upokojuje. Psychicky. To, že vidím svoj život v plánoch, ktoré síce aj tak nedodržím, ma upokojuje. Kým plánujem, je tam ešte aspoň vôľa žiť.

Myslím, že som s tým začala hlavne kvôli stresu z budúcnosti. Možno raz príde deň kedy nebudem vedieť čo mam ďalej robiť. Potom vytiahnem svoj zápisník a pozriem sa čo som chcela robiť. A prvý raz v živote dodržím plánované.
A možno potom znovu naberiem silu a odvahu pozliepam tie črepiny, ktoré ironicky nazývam môj život.
A možno ...

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
antifunebracka  5. 5. 2019 00:12
Nvm, trošku depresívne predsa len znieš
2 
fotka
shine  17. 7. 2019 21:20
@antifunebracka trošku depresívne to malo byť predsa
Napíš svoj komentár