keď problém sa zjavuje a ja padám,
na pomoc mi hneď prídeš
a povieš mi- ty tu vždy budeš.
No vždy to tak nebolo,
niečo sa stalo,
keď boli sme úplne malí
a čas spolu sme trávili.
Vtedy hoc sebe neznámi, blízko sme si boli,
nejaké pekné chvíle spolu sme zažili,
no skončilo to veľmi rýchlo
a všetko to nadšenie ihneď stíchlo.
Dlhú dobu neznali sme vlastné mená,
robili sme, čo v žiadnom vzťahu robiť sa nemá,
medzi sebou nepriateľskú hranicu sme budovali
a neviem prečo, z toho sme sa radovali.
No prišli chvíle, keď na všetko sme zabudli
i keď nie osobne, spolu sme pobudli,
ja myslela som, možno všetko je v poriadku,
no omyl to bol, bolo to len v zárodku.
My prešli sme rôznymi obdobiami
asi boli sme obaja odhodlaní,
vďaka tomu teraz spolu držíme,
medzi nás nikoho nepustíme.
Viem, keby smutná či sklamaná som bola
a svet vôkol seba nezvládala,
podporíš a vypočuješ ma,
by mora života nemátala ma.
My držať spolu vždy budeme,
potom všetkom viem, že to zvládneme,
si ten komu plne verím
a (skoro) všetko tebe zverím.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
arain
15. 1.januára 2009 10:34
Pekne...len tak dalej
2
Ja neviem. Chce to podla mna pracu. Sloveso na sloveso v je obcas nutnost hodit na konci versa, ale trocha sa posnaz nejake prekvapivejsie rymy a postupy do toho implementovat.
3
Tak ako si mi raz tiez napisala do komentu, je vidno ze to pises od srdca. mne sa to paci... Je to pekne... ta pointa a vsetko...
Napíš svoj komentár