Tzv. "trojbodky" sú skvelá vec. Ten, kto ich vymyslel si zaslúži metál. Vďaka nim netreba dokončiť myšlienku, všeličo môže zostať nevypovedané (alebo skôr nenapísané, veď si rozumieme). Vďaka trojbodke je tu možnosť popustiť uzdu fantázii. Čo tým chcel pisateľ povedať?
"Bola som v meste..." nadhodí žena, keď príde večer domov. Zbytok vety nechá efektne zaniknúť kdesi v trojbodke. Chlapovi sa roztočia kolieska v hlave. Práca je končí o pol piatej, je osem. Bola na nákupoch, na káve s kamoškou, je mu neverná, bola u kaderníčky... nie tam nebola, s účesom nemá nič, aspoň sa mu to tak zdá, hoci ruku do ohňa by za to nedal, ženy si zvyknú robiť s vlasami všeličo, ešte aby si to jede chlap všímal.
Aj do poviedky je trojbodka super. Čitateľ si domýšľa zatiaľ čo autor príbehu si to dvadsiatejdruhej kapitoly chystá úplne iné rozuzlenie než aké sa ponúkalo za trojbodkou.
Potom existujú aj iné trojbodky. Je ich strašne veľa, sú písané v rýchlom slede po sebe, z trojbodky sa stane dvojbodka a niekedy aj štvorbodka. Na prvý pohľad to vyzerá, že pisateľ len necháva plynúť svoje myšlienky jednu za druhou, ktoré prichádzajú. Niektoré nadväzujú, iné nie. Často sa stáva, že v takomto článku nájdete len dve či tri skutočné vety. Čo na tom, že článok je na celú stranu? Trojbodky všetko zariadia.
Problém s týmto typom trojbodiek je jednoduchý - text sa pri ňom stáva neprehľadným, zle čitateľným, myšlienky sa miešajú jedna s druhou a výsledkom je časté nepochopenie toho, čo chcel autor povedať. A možno nechcel povedať nič. V tom prípade je tu iná otázka. Načo taký článok písal? Na vyventilovanie pocitov? Na to predsa stačí word súbor vo vlastnom počítači.
Nakoniec sú tzv. "depkové trojbodky" - zrejme tých druhov bude oveľa viac, ale momentálne mi iý už nenapadá.
Klasický článok. Niekto má problém. Sú ich tisíce. Večer sadnú k počítaču, zosumarizujú deň a zistia, že ich nič nepotešilo. Opäť a zas prichádza pocit, že svet je proti nim, nič nevychádza. A ak náhodou čosi hej, dobrý pocit z niečoho pekného okamžite prehlušuje to kvantum zlého. Z toho vyplývajú depresívne nicky na msn či icq, z toho vznikajú "depkové" články a v nich sa nachádzajú aj depkové trojbodky. Znovu súvisia s plynutím myšlienok. Autor sa ponára do vlastnej zlej nálady a snaží sa ju ventilovať (oznámiť druhým?). Skladá myšlienku za myšlienkou a trojbodku za trojbodkou. Taká trojbodka má vlastne celkom melancholický nádych. Opäť ostáva veľa nevypovedaného.
Mám rada pravidlá, jasné a čisté myšlienky, som optimista, napriek tomu, že som zažila mnoho zlého. Ale svoje nočné mory radšej odháňam pri ušiach dobrej priateľky a v náručí toho, ktorého milujem (bez melanchólie či akéhokoľvek pátosu). Možno preto píšem málo trojbodiek.
Úvaha
Komentuj
6 komentov k blogu
2
tie trojbodky som pouzivala v mojich blogoch naozaj velmi casto a dalo by sa povedat ze fakt maju viacero vyznamov a vyuziti...a dokonca som pri kazdom ich zadavani myslela, na clanok ktory by o nich mohol byt...
ale vidim ze niekto ma predbehol a paci sa mi to
ale vidim ze niekto ma predbehol a paci sa mi to
3
Jaj, suhlasim s tym ze ten koho napadli trojbodky mal dostat metal. Kedze ja ich pouzivam dost casto :p Aj ked teraz som sa ukludnila. Jednu dobu som ich plynulo zacala pouzivat miesto bodiek. Aj ked vtipne je, ze asi do blogu by som ich nedala. No na MSN mi idu k duhu :p To si si uz mohla vsimnut (A) Ale neviem si predstavit, ze by neboli. Presne by mi chybali v poviedke. Ale aj v tom co pisem a sama neviem ako to dokoncit, ale viem, ze ta prva cast vety je potrebna... Ako napriklad teraz, ukoncit to neviem, ale tie bodky som tam dala. Alebo mi to skor pride ako velmi jednoduchu vec sa nezamysliet, alebo nechat domysliet druheho cloveka tam, kde uz ja si neviem rady.
Ale je pravda, ze to kde trojbodku davame zalezi aj od textu, pretoze z neho dost vela vychadza
Ale je pravda, ze to kde trojbodku davame zalezi aj od textu, pretoze z neho dost vela vychadza
4
Zase jedno zaujímavé zamyslenie sa
U mňa to je asi tak ako u Tanisky, dám bodky keď neviem ukončiť vetu, keď sa mi nechce zamýšľať nad jej koncom, keď ju chcem nechať takú neukončenú... (Aby bol priestor pre toho, kto to číta, aby si tam mohol "doplniť" niečo vlastné )
U mňa to je asi tak ako u Tanisky, dám bodky keď neviem ukončiť vetu, keď sa mi nechce zamýšľať nad jej koncom, keď ju chcem nechať takú neukončenú... (Aby bol priestor pre toho, kto to číta, aby si tam mohol "doplniť" niečo vlastné )
6
jééj..ja som mala podobný blog...trošku asi menej zaujimavý .... ale môžeš pozrieť volá sa tri bodky..
milujem ich
milujem ich
Napíš svoj komentár
dobry clanok zaujimavy...