Stojí uprostred.
Nevie, kade ísť.
Je to len malý, malý chlapček.
A predsa po neho nikto nechce prísť.
Špinavé šaty.
No i smutný pohľad zdobí to malé dieťa.
Prečo sa poňho nikto nevráti?
Možno dôjde na koniec sveta.
Nehýbe sa.
Ani slovko nepovie.
Iba tam smutne stojí, trasie sa.
Mlčky, nehybne.
Pozrie sa zrazu mojím smerom.
Akoby som bola hosť.
Puknuté srdce, so zvláštnym hnevom.
Bežím dieťaťu na pomoc.
* * * *
Handrová bábika
Handrové telo, prázdny pohľad,
nezmôže sa na pohyb.
Díval sa na ňu ako na odpad,
Na jej mieste by to chcel skončiť.
Potichu tam leží, bez pohybu či slova.
Bude tu musieť pobudnúť.
Nechcela by prežiť hrôzu znova.
Radšej by chcela zabudnúť.
Díva sa na ňu z veľkej výšky.
Každú chvíľu si na ňu odpľuje.
Vyzerá ako z nejakej knižky.
No on s ňou ľahko skoncuje.
Berie ju do ruky, ľahučkú a krásnu.
Všetci nad jej krásou s obdivom žasnú.
No jeho srdce prehnila nenávisť.
Už predtým bolo beztak čierne..
Hodí ju o zem a kráča preč.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár