čo najkratší čas obsadiť dedinku, vyhnať nevinných,
zajať vinných, a zaujať stanovisko na novú vojnu.
Sestry-upírčatá patrili do historického klanu
Tremere...Obsadenie dedinky im slúžilo na zaujatie nového
vojska proti klanu Nosferatu.
V budúcnosti sa svitala nová
nádej, presadiť jedinú inštitúciu. Ostatné
klany mali na výber.. vybrať si svoju stranu. Víťazov,
alebo porazených. Rozhodnúť sa však mali pred
vojnou.. alebo zmiznúť z povrchu zemského. Pre väčšinu
z nich sa to zdalo najjednoduchšie, vziať nohy na plecia, preto tak
aj zvyšné klany urobili.
Jediný kto ostali, boli
„Toreadori...“
* * *
Členovia klanu čakali na príchod
upírov, nepriateľov, ktorí sa mohli zjaviť
kedykoľvek. Sestrám sa v hlave zračil plán, ako ich
prekabátiť a vždy s nimi skoncovať. Jeden bol však
nemožnejší, ako druhý. Neostávalo im nič iné,
ako spoliehať sa na vlastné schopnosti.
Koniec koncov, boli predsa omnoho
inteligentejší ako zástupcovia klanu Nosferatu. Takmer
neidentifikovateľné monštrá, ku ktorým už ich
dávny predkovia prechovávali nenávisť a odpor.
Mali však plán. Takmer
dokonalý, vedeli, že na to „tí druhí“
neprídu.. Pretože boli jediné, ktoré o tom
vedeli. Ostatným Toreadorom na otázky o vojne
odpovedali len neurčito.. Ostalo im čakať.
Do čarodejníckych novín
vyslali falošné varovanie, že sa po dedinkách
potulujú utečenci, nebezpeční väzni.
Spôsobilo to ošiaľ, aj napriek
tomu že v dedinke žili veľmi múdri čarodejníci,
vtomu uverili.
O niekoľko dní sa tam po nikom
už ani nezaprášilo.
Dalo by sa povedať, že Magic Alley
bola čarovná dedinka. Taká, ako sa patrí, na
čarodejnícku.
Avšak jednej noci..
„Tak predsa len si prišiel,“ozval
sa ženský hlas odkiaľsi z tmy.
“Taká bola predsa dohoda,”
odvetil hlbší, mužský hlas, podobný vlčiemu
vrčaniu.
“Myslím, že sa chceme len
dohodnúť.”
“Na čom?”
“Na obývaní
jednotlivých území.. a zrušení súperenia
medzi klanmi,”pokojne odvetila Shayne, nevšímajúc si
Gädnerovo tiché zavrčanie.
“Tak vy si myslíte.. že sa
poddáme nejakým nevyzrelím upírčatkám
a opustíme naše územie?”Posmešne dal najavo svoj
nesúhlas. “Sme vlkolaci, o dosť odlišný od upírov,
o to viac nebezpeční ako vy..”dodal Gädner s úškrnom
a sledoval tvár upírky Shayne, ktorá odvetila:
,,Iste si sa dopočul, že sa má
na tomto území konať vojna. Práve preto, mala
byť táto dohoda naše tiché varovanie. Buď budete
bojovať na jeden zo strán, alebo si zachráňte
vlastné.. životy.”
Na Gädnerovej tvári bolo
vidieť, že sa mu nepáši, kto diktuje podmienky schôdzky.
Mal to byť on. Pri jej posledných slovách sa však
pusil do hurónskeho rehotu, až sa chytal za brucho.
,,Vraj..vraj za-zachrániť
životy!”Smial sa a utieral si slzy smiechu. ,,Tz si myslíš
že sa bojíme nejakých hnijúcich monštier? Veď
niesú o nič viac, ako inferiovia.”Gädner sa prestal
smiať.
,,Mám to chápať tak, že
ste ochotný pridať sa na našu stranu?”Spýtala sa
Shayne neskrývajúc prekvapenie.
Zrazu však zafučal vietor, udrel
blesk, a bolo počuť hrmenie. Gädnerova odpoveď zanikla v
hlasom lejaku, ktorý sa dovalil odkiaľsi z východu.
Obidve tmavé postavy zmizli..
Gädner sa premenil na vlka a zamieril do lesa. Túto noc
bol spln, a on si nenechá ujsť čo I len jedinú obeť.
Možno cestou stretne nejakého toho hnilého
Nosferatuska..
Shayne sa však, narozdiel od neho,
premenila na netopiera a odletela smerom ku sídlu, ktoré
obývali spolu so svojou sestrou, oboznámiť ju s
dohodou, ktorú s Gädnerom tejto noci uzavreli. Ani jedna
zo sestier si však nebola istá, či svoj sľub Gädner
naozaj dodrží.
Ešte v tú noc, keď Shayne a
Suana preberali svoje plány, búrka smerujúca z
východu neustávala, ale počasie sa zhoršovalo..Silný
dážď bubnoval o okná opustených domov, vietor
šľahal do tvári tomu jedinému jedincovi ktorý
sa sám predieral tmavým lesom.. Zabadal, že je spln,
čo nebolo dobré znamenie, preto sa musel čo najrýchlejšie
dostať preč odtiaľto.
Onedlho na to však nepokojnú
noc preťal výkrik a vlčie zavytie...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár