Raz ma mama na jar v siedmom ročníku vzala na nákupy, išla som si konečne kúpiť čierne rifle podľa mojich predstáv, vtedy frčali tie s trblietkami moje boli vyšúchané a cez stred celých rifiel šla dlhá kľukatá čierna čiara. Kúpila som si fialové tričko s dlhými rukávmi - hadiou lesklou potlačou, potom červené tričko so sieťovanými časťami rukávov. Vtedy sa všetky tie veci nosili a navyše do Tatiany chodilo nakupovať veľa ľudí z triedy a zo školy. Ale keď som s tým prišla do triedy veľký úspech som nezožala, spolužiačka sa na mňa pozrela a zadrela:"Čo má toto znamenať?" Úprimne, a aký pocit som z toho mala mať? Nemala som pocit, že som zle oblečená, však sa to vtedy nosilo. Ale išlo tam o to, že niektoré baby sa u nás v triede potrebovali hrať na dôležité. A ja som chcela byť len akceptovaná.
No nech som sa snažila, akokoľvek nešlo to. Potom som si uvedomila, že možno za peknú v triede nikdy nebudem. Ale nech som aspoň za inteligentnú a to sa mi darilo. No zameriate sa na niečo a ono vám to ide. Ale niektorí moji spolužiaci si stále našli dôvod rýpať do mňa kvôli oblečeniu. No po čase som si zvykla, hoci to nebolo nikdy príjemné. Na druhej strane som mala dosť kamarátov v triede, mimo triedy aj mimo našej školy. Ľudí, ktorí ma brali, takú aká som. Dalo sa na mňa spoľahnúť. Neskôr som usúdila, že sa mi posmievajú najmä decká z paneláku, ktoré možno majú všetko, po čom zapištia. Ale moji rodičia dreli na veľkom rodinnom dome s veľkou záhradou a to je predsa len viac. Pre spolužiakov som bola len sedláčka, ktorá sa síce narodila v meste a aj tam vyrastala, ale dovolila som si presťahovať sa na dedinu.
Na strednej som sa začala o niečo lepšie obliekať ako na základnej. A už som sa konečne mohla začať maľovať. Zas som bola pre niektorých zaujímavá. Ale už ani nie oblečením, ale make-upom. Väčšina báb nosila jemný make-up a bledé rúže. Ja som sa farieb nebála, experimentovala som. V druhom ročníku za mnou cestovala jedna baba, si prefocovať úlohy, často blicovala, aby sa vyhla testom. A vtedy mi povedala, ako ma jedna spolužiačka ohovára kvôli mojim tmavým rúžom a možno aj čiapke, ktorú mi raz spravila babka (vtedy sa nosili tie s brmbolcami - pripúšťam, mohla som v tom vyzerať ako dilino). Ako som sa sťažovala babám, s ktorými cestujem v buse. Tak jedna povedala, že "tá ťa ohovára". Však ty máš viac oblečenia ako ona, furt chodí len v tom istom. No bola som v babskej triede, takže neskôr som na kadejaké reči len zvykala.
Počas základnej a strednej som zvykla zbierať kadejaké módne katalógy a snívala som o tých veciach. Ako doma bude raz viac peňazí a budem si to môcť dovoliť. Alebo som snívala, že príde nejaká víla a donesie mi všetky tie veci, čo sa mi tak páčia. Ale ako potom vysvetliť okoliu, že mám zrazu toľko vecí.
Chodila som 5 rokov po sebe na prázdniny k tetám do Blavy. Raz ma tak vzali na Miletičku, kúpila som si červené gate, potom tam mali nejaký výpredaj tričiek za 50 sk a ja som si vybrala troje, červenú podprsenku a ešte mi tety dali nejaké veci. Vtedy som dostala aj moje legendárne leopardie šaty, ktorými som o rok v 7. ročníku na fotení v triede vyrazila dych. Takú radosť som mala z tých vecí, že len čo sme dorazili k tetám na garsónku, tak som si ich celá šťastná skúšala.
No a na výške som začala chodiť do BA, moje skrine praskajú vo švíkoch. Letných tričiek mám plnú valendu. A občas si kúpim aj niečo drahšie, o čom som kedysi mohla len snívať. Terranova už nie je pre mňa neznámy a drahý obchod, ako bol kedysi v mojich starých predstavách. A nemusím mať každú chvíľu novú vec. Treba si vytvoriť vlastný štýl. A občas prídu moje tety ako tie zázračné víly a vysypú mi na posteľ plné vrece šiat a ja sa v tom prehrabujem. Na vysokej škole som našla miesto, kde ma ľudia berú takú, aká som. A ja si môžem obliecť a namaľovať sa ako chcem.
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
lussatko
20. 3.marca 2011 22:49
tak ja som nebola ani za peknu, ani za mudru. ja som bola v triede za vtipnu. to vies, krasa casom strati svoje caro, vedomosti sa casom zabudaju... ale vtip... ten stale zostava
2
@lussatko ja som si tiež po čase zo seba robila srandu raz mi to aj na strednej napísala jedna baba, že nemám problém si vystreliť zo seba
3
myslím že na základnej sa nevedel obliekať skoro nikto
teda v tých našich časoch...teraz už dievčatá na základnej si dovoľujú pomaly to čo my sme nemohli ani v maturitnom ročníku
teda v tých našich časoch...teraz už dievčatá na základnej si dovoľujú pomaly to čo my sme nemohli ani v maturitnom ročníku
4
@ena233 tak keď sme my chodili na Zš, tak nám zakazovali farbiť si vlasy, maľovať sa, lakovať si nechty a chodiť s holými pupkami - myslím, že súčasná generácia im na tieto zákazy už kašle
5
juuuj to bola senzácia na celej škole ak sme si v deviatej triede namaľovali oči špirálou
7
teraz keď vidím tie pomaly len 10-ročné dievčatá zmalované jak veľkonočné kraslice tak uff
Napíš svoj komentár