Ako prišla ruža k tŕňom

Bolo raz jedno dievča, ktoré nedokázalo milovať. Lámala srdcia chlapcov, ktorí ju preklínali. No jej na tom nezáležalo, lebo videla len seba. Prečesávala si svoje dlhé vlasy a prezerala si vlastný obraz v zrkadle. Ponorená do seba, poznala len lásku k sebe. Snažili sa ju naučiť milovať, ale ona ich odháňala od seba. Oblečená v dlhých šatoch sa roztopašne točila po izbe. Pretieklo kvôli nej veľa sĺz. Svojim vzhľadom vedela získať všetko, čo chcela. No ona len brala, ale nedávala.

Rodičia by jej zniesli k nohám všetko, na čo by si zmyslela. Avšak ona nikdy nemala dosť. Vyžívala sa v moci, ktorú mala jej krása. Lebo všade, kde prišla, prežiarila celú miestnosť. Bolo to, ako keby sa čas zastavil, len aby patril jej. Zaslúžil si niekto vôbec takýto dar? O čo krajšia bola zvonka, o to zradnejšia bola zvnútra.

Jedného dňa, keď zlomila srdce ďalšiemu chlapcovi. Nešťastník vyriekol tieto slová: "Kiež by každý, kto sa pozastaví nad tvojou krásou, aj ucítil jej bolesť." Jeho slzy padli do neďalekého jazierka, pri ktorom sedel. Matka príroda vypočula jeho kliatbu a premenila dievčinu na červenú ružu s tŕňmi. Odvtedy každý, kto si chce k nej privoňať alebo si ju chce odtrhnúť, sa popichá o jej tŕne.

 Blog

15 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu