Hoc mám vysoké nároky.
Iba vedieť, že si šťastný.
Vo vnútri si totiž taký krásny.
Ja to chytím a schovám.
To, čo k tebe cítim.
Bude patriť k mojim tajomstvám.
Tieto city snáď nejako udusím.
Vypustím zo mňa to zviera.
V srdci zostane ďalšia diera.
Tak rada by som dúfala.
Z neistoty som bola zúfalá.
Pred sebou som ťa chránila.
Nebudem už čítať tvoje správy.
Stačí vedieť, že si zdravý.
Nehľadieť viac na tvoje fotky.
Lebo toto sú iba spiatočnícke kroky.
Nechcem vidieť znovu tvoju tvár.
Bolesť je to, čo rozdávame.
Bolesť je to, čo dostávame.
Zabuchnem svoj snár.
Iba si poviem: "Au."
Budem sa tváriť, že si neexistoval.
Priateľu môj, vymklo sa mi to z rúk.
A teraz to tak trochu bolí: "Au."
Je koniec nášmu priateľstvu.
A ja som ten koniec odštartovala.
Ničí ma to a cítim vinu.
Oslabil si mi imunitu.
Stratila som, čo mi nikdy nepatrilo.
Vytvoril si svet, do ktorého som sa rada utiekala.
Avšak môj svet je plný povinností.
Nádej je to, čo ma opustilo.
Aj keď som dobré správy vlastne nečakala.
Ďakujem, že si ma zbavil naivnosti.
Možno pravdu tušíš.
Ale iba radšej čušíš.
Keby si čítal medzi riadkami.
Hľadal medzi slovami.
Nevidíš to tak.
Cítiš to inak.
Možno o tom vôbec nevieš
alebo sa to už nedozvieš.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár