Môj čas tu sa kráti a mojej druhej šanci skončí za chvíľu exspirácia. Vrátila som sa na chvíľu do prostredia, ktoré som kedysi poznala, medzi ľudí, ktorých som poznala, ale ktorí nepoznajú mňa. Nemohla som sa skontaktovať s rodičmi a ani najlepšími priateľmi. Iba nájsť niečo, čo ma odpúta od tohto sveta. Aby som zistila, že moja školská láska je človek, ktorý nechtiac jednou chybou ukončil môj život.

"Sebastián, koľko času mi ešte ostáva?" spýtam sa ho bezradne. "Dám ti ešte jeden deň, aby si ešte naposledy zašla do školy. Rozlúčila sa so všetkým a ak sa prejdeš naposledy okolo ulice, kde si kedysi bývala, tak to nebude vadiť," pousmeje sa na mňa a položí mi ruku na plece. Je mi do plaču, ale neplačem. Nechcem, aby ma tak videl, aj keď on do mňa dokonale vidí. Už len sa vyspať na môj posledný zajtrajšok.

"Ako si sa vyspala?" usmeje sa na mňa. "Spravil som ti lievance, lebo viem, že ich máš rada," pokračuje. "Takže posledné raňajky?" pokúšam sa o iróniu. "Narážaš na poslednú večeru," začne sa smiať. "Prepáč Andy nemám tú maliarske plátno, štetce a ani farby, aby som ťa namaľoval," sklopí oči. "Jáj, ty herec," musím sa smiať na ňom. "Vieš čo, niekedy sa cítim, ako keby si bol môj skutočný brat," jemne sa pousmejem. On sa zarazí a potom ma pohladí po vlasoch. "Potom, keď sa vrátiš poobede zo školy, musím ti ešte niečo povedať," zakončí túto konverzáciu.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
ena233  1. 7. 2011 12:27
to už bude posledná časť????
2 
fotka
side3  1. 7. 2011 23:30
@ena233 no v budúcej by som to chcela už zakončiť
Napíš svoj komentár