Myslím, že priamo v triede sa pravdu nedozviem. Ale niekde, kde je uvoľnená atmosféra. Čo takto ísť von? Do nejakého z tých pajzlov, kde sa zvykli stretávať spolužiaci, a od ktorých sa ma rodičia snažili uchrániť aspoň po dobu navštevovania základnej školy. Oblečiem sa, nakrepujem si vlasy a jemne sa namaľujem. "Kam sa to chystáš?" vyzvedá Sebastián. "No pátrať po pravde," lišiacky sa usmejem. "Tak si dávaj pozor, ty Columbo" dodá vážne. "Radšej Makepeacová, ok Dempsey?" uzavriem túto debatu.

Vchádzam do baru, kde som raz bola s Ivanou, Monikou a Zuzkou. Teraz som sem prišla sama, až sa čudujem, kde sa vo mne berie tá odvaha. Pri bare zbadám pár spolužiakov a spolužiačiek. "Ahojte," pozdravím ich. "Ahoj," odpovedajú mi zborovo Silvia, Mišela, Dominika, Miro a Lukáš. "Čo ty tu robíš?" vyzvedá začudovane Dominika. "Prišla som sa trocha vyvetrať, veď je sobota. To sa mám len doma učiť?" zruším ju. Dominike zazvoní mobil, zdvihne ho: "Dobre prídeme von." Obráti sa ku mne: "Daniela, nepridáš sa?" Netuším o čo ešte ide, ale potrebujem sa dostať, čo najbližšie do tejto partie. "Pridám," prikývnem hlavou. Zdvihneme sa a odchádzame. Úprimne, ani som si medzitým nestihla aspoň kofolu objednať.

Skončíme na jednom sídlisku, presnejšie na detskom ihrisku a už mi pomaly dochádza, čo tu robíme. Ten čo volal Dominike, bol jej starší kamarát, ktorý zaobstaral chlast. Takže táto akcia sa volá "15 ročné deti sa idú spiť", v triezvom stave by som z nich asi nič nevytiahla. Fľaška putuje kolom dokola a snažím sa to brzdiť, čo najviac s brzdou. Potrebujem si udržať čistú hlavu - aspoň ako tak.

Spolužiaci sa bavia o tom, čo beží v telke. Kto ich v triede a v škole najviac serie. Potom sa stávam témou debaty "ja". "Povedz nám niečo o sebe," začne s mojim výsluchom Mišela. "Takže bývam so starším bratom v byte a rodičia sú pracovne v Rakúsku," odpoviem jej. "Takže rodičia musia dobre zarábať," skonštatuje Silvia. "Tak o niečo viac, ako by zarobili na Slovensku," zahrám toto divadielko do outu. Vymeníme si vzájomne čísla na mobil. "Počula som, že ste mali spolužiačku, ktorá zomrela. Čo sa jej stalo?" dostávam sa pre mňa k podstatnému. Zrazu všetci zvážnejú a stíchnu. Nikto nevyzerá ochotný rozprávať. "Prepáčte, asi som nemala," ospravedlním sa.
Postupne sa rozlúčime a idem domov.

Doma referujem Sebastiánovi, čo sa stalo. V tom mi príde smska od Mira. "Mala by si zajtra čas?" stojí v nej. Zajtra je nedeľa, ale tak prečo nie. Súhlasím so stretnutím, som zvedavá, čo mi asi tak môže chcieť.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár