V nedeľu vstanem ráno. Hoci by som kľudne mohla ešte spať. "Dobré ránko spachtoš, chystáš sa niekam?" pozdraví ma Sebastián. "Idem poobede do mesta, musím sa stretnúť so spolužiakom," odpoviem mu. "Tak so spolužiakom?" začne ma vypočúvať. "Strážny anjel znamená v preklade rodič?" snažím sa ho odbiť. "Vieš Andrea by nikdy neverila, že ju nejaký chalan zavolá von a už vôbec nie spolužiak," dodá a zvážnie. "Toto nie je rande, len niečo mi chce povedať a asi to je vážne, keď mi písal, tak neskoro v noci," uvediem to na pravú mieru.

Naraňajkujem sa a pomôžem Sebastiánovi uvariť obed. Na anjela je fešák alebo by sa dalo možno povedať anjelsky krásny. Nachystám si veci do školy. Máme sa stretnúť v cukrárni. Prídem tam a čaká ma vonku pred ňou. Bola som dobre nervózna, predsa len sama s chalanom, ktorý sa mi páčil. "Ahoj," pozdravím ho. "Ahoj, pôjdeme dovnútra?" spýta sa ma. "Dobre môžme," súhlasím.

Keď už sedíme pri horúcej čokoláde. Tak netrpezlivá začnem:"Čo si mi chcel povedať?" Tvár mu zamrzne. Vyzerá, že bude potrebovať viac času, kým to z neho vypadne. "Vieš Daniela, ako si sa včera pýtala na našu spolužiačku, čo zomrela...", má problém pokračovať. "Andreu, čo sa mi snažíš povedať?" znervózniem tiež. "Vieš nikdy nenašli toho, kto ju tam nechal" sklopí zrak a pozerá sa do pohára s čokoládou. "Takže niekto zavinil jej smrť," dedukujem už známy fakt. "Mali aj podozrenie, kto to spravil?" pýtam sa ďalej. "Ja viem, kto ju tam nechal," hovorí sťažka. Krv mi tuhne v žilách, ruky mám studené, zalieva ma studený pot. Odpoveď je už tak blízko. Pozrie sa na mňa, má slzy v očiach. Chce to povedať, ale zároveň nedokáže. Pozerám sa mu do očí a vtedy mi to dôjde, slzy sa mi začnú hrnúť do očí tiež. "Ja som jej fakt nechcel ublížiť," dodá s plačom.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
ena233  19. 4. 2011 14:28
ďalšiu časť poprosíííííím
2 
fotka
side3  19. 4. 2011 19:34
@ena233 určite čoskoro bude
Napíš svoj komentár