Život ťa láme ako vŕbu.
Problémov máš hŕbu.
Hnev, depresia všetko to na teba dolieha.
Tvoj osud sa na zázrak spolieha.

Prečo práve ja?
Pýtaš sa sám seba.
Otáčajú sa ti chrbtom.
Zrazu tu nie je nikto pre teba.

Hľadíš do prázdna.
Si ostatným za blázna.
Drž sa a buď silný.
Aj keď možno počítaš dni.

Zadrž, skôr než spravíš hlúposť.
Dnes ti možno všetko uniká.
Strach a bolesť do teba preniká.
Už viac nie, dosť!

Včera som bola tam, kde ty.
Včera som bola v tom zajatí.
Kde sú tí, čo ti včera verili?
Čo by ti pred nedávnom všetko zverili.

Nie, nechceš byť sám.
Každý večer prosím tvojho anjela,
nech bdie nad tebou.
Jedného dňa to bude všetko za tebou.

Chcú ťa držať pri zemi.
Nevedia, o čom snívaš.
Netušia, čoho sa bojíš.
Pomaly sa zo zeme dvíhaš.

 Blog
Komentuj
 fotka
sajuri007  17. 10. 2011 21:28
Toto v nejakej podobe si hovorím v práci pravidelne.
 fotka
side3  17. 10. 2011 21:31
@sajuri007 toto si zvyknem hovorievať aj ja - hlavne v poslednej dobe
 fotka
bondulka  17. 10. 2011 22:24
niečo mi to pripomenulo...pekná básnička
 fotka
side3  17. 10. 2011 22:26
@bondulka ďakujem
 fotka
osobka  18. 10. 2011 19:42
fiiiiiiiiha
Napíš svoj komentár